# pohľadávka
Témou dnešného článku je rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý sa zaoberal dovolaním žalobkyne v spore o zaplatenie sumy vo výške 549.051,56 Kč spolu s úrokom z omeškania z titulu náhrady spôsobenej škody.
Najvyšší súd Českej republiky sa vo svojom rozhodnutí zaoberal tým, čo sa považuje za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov v kontexte pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej jedným z manželov
Počas minulého desaťročia sa Európska únia zameriavala na spoločné uznania súdnych rozhodnutí a rozsudkov. Skutočné vymáhanie takýchto súdnych rozhodnutí je dôležitým aspektom spolupráce súdov v občiansko-právnych sporoch. Ak sa v súčasnosti pozeráme na vymáhanie súdnych rozhodnutí a mimosúdnych dokumentov, je jasné že prvá bariéra spolupráce súdov ktorá potrebuje byť sledovaná zlyháva pre nedostatok otvorených, spoľahlivých a aktualizovaných informácií o exekútoroch, postupoch vymáhania a ich nákladov.
Kontrolóri NKÚ SR už v minulosti odhalili neštandardné vykazovanie údajov v účtovných závierkach hlavného mesta SR Bratislavy. Kontrolou účtovníctva zistili, že mesto nevymáhalo pohľadávky, nemalo k nim potrebné doklady a v konečnom dôsledku ich nekorektným spôsobom z účtovníctva odpísalo. Celkovo išlo o sumu viac ako 60 mil. eur.
Počet nových exekúcií vlani klesol až o dve tretiny. Okresný súd v Banskej Bystrici (takzvaný „exekučný súd“) vydal 138 432 poverení na vykonanie exekúcie. V roku 2017 pritom pribudlo až 409 786 nových exekúcií. Klesajúci trend zaznamenáva Slovenská komora exekútorov už piaty rok – v roku 2016 riešili súdni exekútori 453 870 nových prípadov, v roku 2015 ich bolo 512 855 a pred piatimi rokmi až 527 071.
Inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov sme sa na týchto stránkach už venovali niekoľkrát, pričom vždy sme sa zamerali na vybraný aspekt aplikácie tohto veriteľského ochranného mechanizmu. Dnes by sme si chceli priblížiť pojem „dlžníka“ pre účely uplatnenia odporovacieho práva, a to v kontexte jedného rozsudku Najvyššieho súdu ČR.
Pre prihlasovanie pohľadávok zahraničných veriteľov v insolvenčnom konaní je potrebné aplikovať okrem národnej právnej úpravy (lex loci concursus) aj unifikované hmotnoprávne pravidlá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20.05.2015, o insolvenčnom konaní, s účinnosťou od 26.06.2017 (ďalej len „Nariadenie“). Za predpokladu, že ide o insolvenčné konania začaté na území niektorého štátu EÚ. Tieto oproti národnej úprave zahraničným veriteľom podstatne uľahčujú spôsob uplatnenia ich práv.
Záložné právo je veľmi silným prostriedkom zabezpečenia pohľadávky. Jeho sila spočíva nielen v zabezpečovacej funkcii, ktorou sa obmedzuje dispozičné právo vlastníka zálohu, ale aj vo funkcii uhradzovacej, ktorej naplnením prichádza k celému radu právnych úkonov, v dôsledku ktorých vznikajú, menia sa, resp. zanikajú rôzne právne vzťahy, práva a povinnosti.
Uhradzovacia funkcia záložného práva sa prejaví v prípade, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, dovtedy záložné právo iba spočíva a pôsobí svojou zabezpečovacou funkciou.