Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby podanej Okresnému súdu v Tábore (Okresný súd) domáhala od žalobcu zaplatenia sumy vo výške 600.000 Kč spolu s úrokom z omeškania. Účastníci konania boli manželia. Za trvania manželstva si žalovaný bez vedomia žalobkyne požičal od svojich rodičov sumu vo výške 1.500.000 Kč. Tieto financie rovnako bez vedomia žalobkyne následne na základe zmluvy o pôžičke požičal obchodnej spoločnosti DAMVEL s.r.o. (Spoločnosť). V priebehu kalendárneho roka 2014 Spoločnosť žalovanému vrátila sumu vo výške 1.200.000 Kč.
Žalobkyňa si žalobou uplatňuje polovicu zo sumy, ktorú Spoločnosť zaplatila žalovanému. Žalobkyňa tvrdí, že pohľadávka zo sumy o pôžičke je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Okresný súd rozsudkom pre uznanie žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Rozsudok Okresného súdu bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Českých Budějoviciach – pobočka Tábor (Krajský súd). Najvyšší súd Českej republiky (Najvyšší súd) dovolanie žalovaného odmietol. Všetky vyššie uvedené rozhodnutia boli však nálezom Ústavného súdu Českej republiky zrušené. Vec sa tak vrátila na opätovné konanie a rozhodovanie pred Okresný súd, ktorý svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 600.000 Kč spolu s úrokom z omeškania.
Okresný súd uviedol, že záväzok žalovaného voči tretím osobám (t. j. jeho rodičom) bol jeho výlučným záväzkom. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú však podľa judikatúry aj prostriedky získané jedným z manželov pôžičkou, nakoľko sa jedná o pôžičku dohodnutú jedným manželom bez vedomia druhého manžela, pričom rozsah pôžičky presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov. Rovnako tak do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj majetkové hodnoty, ktoré za tieto prostriedky získané pôžičkou získajú. Z toho dôvodu aj pohľadávka žalovaného, ktorú má voči Spoločnosti, bola majetkovou hodnotou patriacou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj napriek tomu, že bola získaná za prostriedky z výlučného záväzku žalovaného.
Krajský súd na základe odvolania žalovaného rozsudkom rozsudok Okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. Nestotožnil sa s právnym názorom Okresného súdu. K tomu, aby sa prostriedky získané výlučným záväzkom jedného z manželov „transformovali“ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov by bolo potrebné, aby nejakým spôsobom slúžili k rozšíreniu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prostriedky z výlučného záväzku žalovaného však neboli použité v prospech bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale na vznik pohľadávky voči tretej osobe (t. j. Spoločnosti). Pretože záväzok žalovaného voči vlastným rodičom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani finančné prostriedky zaň získané sa nestali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Z rovnakého dôvodu ani pohľadávka voči Spoločnosti na vrátenie pôžičky nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva.
Žalobkyňa rozsudok Krajského súdu napadla dovolaním v ktorom tvrdila, že napadnuté rozhodnutie závisí na vyriešení otázky hmotného práva, pri riešení ktorej sa odvolací súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V prípade, ak by sa ustálená judikatúra na prejednávanú vec nevzťahovala, potom sa jedná o otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ riešená nebola. Ide o otázku, či pohľadávka predstavuje majetkovú hodnotu patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj v prípade, ak bola získaná výlučným záväzkom jedného z manželov.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorí majetok nadobudnutý niektorým z manželov alebo manželmi za trvania manželstva s výnimkou majetku získaného dedením, darovaním, majetku, ktorý nadobudol jeden z manželov do výlučného vlastníctva tohto manžela, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe iba jedného z manželov a vecí vydaných v rámci právnych predpisov o reštitúcii majetku. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvoria aj záväzky, ktoré niektorému z manželov alebo obom manželom spoločne vznikli za trvania manželstva, s výnimkou záväzkov týkajúcich sa majetku, ktorý patrí výhradne jednému z nich a záväzkov, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov, ktoré prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého manžela.
Vo vzťahu k prejednávanej veci Najvyšší súd uviedol, že žalovaný za trvania manželstva so žalobkyňou nadobudol na základe pôžičky od svojich rodičov peňažné prostriedky vo výške 1.500.000 Kč, ktoré tvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za tejto situácie teda nie je možné odôvodniť záver, že to, čo jeden z manželov získal výlučne za prostriedky získané z pôžičky, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov a ktorú prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého, je prínosom z výlučného majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V skutočnosti je to tak, že veci (vrátane pohľadávok), ktoré jeden z manželov získal ako plnenie zo záväzku, ktorého rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov a ktorý prevzal bez súhlasu druhého manžela, sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva nie sú iba dlhy, ktoré pre jedného z manželov z prevzatého záväzku vyplývajú. Inými slovami, právny režim záväzku, ktorého rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov a ktorý prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého manžela sa rozdelí tak, že dlh z tohto záväzku do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, ale to, čo zo záväzku dlžník získal, do bezpodielového spoluvlastníctva patrí.
Týmto rozhodnutím sa Veľký senát Najvyššieho súdu odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe. Pokiaľ peniaze nadobudnuté žalovaným pôžičkou od jeho rodičov tvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva, súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva bola aj pohľadávka voči Spoločnosti, ktorej žalovaný finančné prostriedky požičal.
V rámci konania teda zostáva vyriešiť otázku, ktorú doposiaľ Krajský súd nevyriešil, a to, či a akým spôsobom bola pohľadávka po zániku bezpodielového spoluvlastníctva vysporiadaná. Od vyriešenia tejto otázky pritom závisí rozhodnutie o oprávnenosti nároku žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy.
Najvyšší súd z vyššie uvedených dôvodov preto bez nariadenia pojednávania rozsudok Krajského súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
zdroj: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 9. decembra 2020, sp. zn.: 31 Cdo 2008/2020
