Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby podanej Okresnému súdu v Ústí nad Labem (Okresný súd) domáhala zaplatenia sumy vo výške 549.051,56 Kč spolu s úrokom z omeškania. Svoj nárok odôvodnila tým, že ide o náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť tým, že žalovaný ako advokát nepodal prihlášku pohľadávky do konkurzného konania vedeného na dlžníka žalobkyne.
Okresný súd v priebehu prvoinštančného konania zistil, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila mandátnu zmluvu o právnych službách (Mandátna zmluva). Na základe Mandátnej zmluvy bol žalovaný povinný poskytovať žalobkyni právne služby spočívajúce v právnom zastúpení pred súdmi či inými orgánmi, spisovať listiny a zmluvy a poskytovať právne poradenstvo či konzultácie. Mandátna zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 3 mesiace. Žalobkyňa si so žalovaným dohodla paušálnu odmenu vo výške 7.000 Kč mesačne s tým, že odmena za súdne spory bude predmetom individuálnej dohody.
Žalovaný ako advokát na základe Mandátnej zmluvy zastupoval žalobkyňu v spore s dlžníkom, ktorý bol vedený na Okresnom súde v Děčíne. Okresný súd v Děčíne v predmetnom spore vydal rozsudok, na základe ktorého následne žalobkyňa viedla proti dlžníkovi exekúciu. V tejto súvislosti však Okresný súd zo spisu Krajského súdu v Ústí nad Labem (Krajský súd) zistil, že dlžník podal na seba návrh na začatie konania o oddlžení (tzv. osobný bankrot).
Dlžník v rámci zoznamu svojich záväzkov uviedol aj záväzok, ktorý mal voči žalobkyni. Konkurzný súd dlžníkovi oddlženie povolil, a to formou splátkového kalendára.
Okresný súd však žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, nakoľko v súdnom konaní nepreukázala, že žalovaný mal povinnosť podať prihlášku pohľadávky žalobkyne do konkurzného konania vedeného na dlžníkov majetok. Predmetná povinnosť totiž z Mandátnej zmluvy nevyplýva a rovnako tak ani § 16 Zákona o advokácii neustanovuje, že advokát je povinný sledovať konkurzný vestník alebo podať prihlášku pohľadávky.
Žalobkyňa voči rozsudku Okresného súdu podala odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd. Krajský súd však rozsudok Okresného súdu potvrdil. Uviedol, že v predmetom spore sa žalobkyňa domáha náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť tým, že žalovaný nepodal prihlášku pohľadávky do konkurzného konania, pričom táto povinnosť žalovaného mala vyplývať z Mandátnej zmluvy ako aj zo Zákona o advokácii. Žalobkyňa však žalovaného o podanie prihlášky pohľadávky do konkurzu na majetok dlžníka nepožiadala.
Z toho dôvodu dal Krajský súd za pravdu Okresnému súdu, nakoľko z Mandátnej zmluvy nevyplýva povinnosť žalovaného podať prihlášku pohľadávky žalobkyne do konkurzu. Na druhej strane však nie je možné opomenúť povinnosť žalovaného ako advokáta chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi, ako aj využívať všetky dostupné zákonné prostriedky a uplatniť v mene klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za potrebné. Podľa Krajského súdu by však žalovaný mal povinnosť podať prihlášku pohľadávky do konkurzu iba v prípade, ak by o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka vedel v čase, kedy bolo možné prihlášku podať, a zároveň, ak by si nemohol vyžiadať pokyny žalobkyne k ďalšiemu postupu.
Nakoľko nebola preukázaná vedomosť žalovaného o prebiehajúcom konkurznom konaní voči dlžníkovi žalobkyne v čase, kedy bolo možné prihlášku podať mal Krajský súd za to, že povinnosť žalovaného podať prihlášku nevyplývala ani zo Zákona o advokácii.
Proti rozsudku Krajského súdu žalobkyňa podala dovolanie, o ktorom následne rozhodoval Najvyšší súd Českej republiky (Najvyšší súd). Žalobkyňa dovolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie závisí na vyriešení otázky hmotného práva, pri riešení ktorej sa Krajský súd odchýlil od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu, pričom zároveň poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 26. marca 2013, sp. zn.: 25 Cdo 2224/2012. Predmetnou otázkou je to, či advokát, ktorý zastupuje klienta na základe generálnej plnej moci a v súlade s písomne uzatvorenou Mandátnou zmluvou v rámci súdneho a exekučného konania, je povinný v súlade s § 16 Zákona o advokácii podať taktiež prihlášku pohľadávky do konkurzného konania, ktoré je vedené proti dlžníkovi, voči ktorému vymáha pohľadávku žalobkyne.
Podľa názoru žalobkyne rozhodnutie Krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to konkrétne v tom, že Krajský súd pri svojom rozhodovaní neaplikoval § 16 Zákona o advokácii a jeho aplikáciu podmienil ďalšími skutočnosťami – vedomím žalovaného o prebiehajúcom konkurznom konaní. Týmto postupom mal Krajský súd nesprávne vyložiť hmotnoprávnu normu, a to ustanovenie § 16 Zákona o advokácii.
Najvyšší súd dal žalobkyni za pravdu v tom, že ňou nastolená otázka doposiaľ v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu riešená nebola.
Najvyšší súd upozornil na jedno zo svojich rozhodnutí, a to konkrétne na rozhodnutie zo dňa 20. júna 2018, sp. zn.: 25 Cdo 5819/2017, v ktorom uviedol, že z podstaty poskytovania právnych služieb vyplýva, že advokát je pri poskytovaní právnych služieb povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou. To zároveň predpokladá iniciatívny a samostatný prístup advokáta, poskytnutie potrebných informácií klientovi, ako aj predloženie možných variantov postupu a vyžiadanie si pokynov klienta. Aj keď zákon podrobnejšie rozsah konkrétnych povinností advokáta nevymedzuje, je možné pod požiadavku svedomitej a čestnej ochrany a presadzovania práv a oprávnených záujmov klienta v zmysle § 16 Zákona o advokácii subsumovať aj znalostnú povinnosť a poučovaciu povinnosť.
Poučovacia povinnosť je samotnou podstatou výkonu advokácie, je obsiahnutá vo všetkých štádiách poskytovania právnych služieb a reflektuje zvýšený štandard starostlivosti, ktorý advokát ako špecialista na právne otázky a postupy musí klientovi garantovať.
Okrem poučovacej povinnosti má advokát aj povinnosť znalostnú a overovaciu. Rozsah overovacej povinnosti advokáta je možné charakterizovať tak, že jej cieľom je objasniť všetky otázky, ktoré môžu byť relevantné pre právne posúdenie prípadu a objasniť pochybnosti, ktoré ako znalec práva musí identifikovať. Musí zistiť úplný a objektívny stav veci.
Charakter objasňovania zahŕňa zbieranie a overovanie informácií z verejných zdrojov. Je povinnosťou advokáta zozbierať údaje z verejných registrov, nahliadať do spisov, vyžadovať potvrdenia od úradov a iných inštitúcií. Znalostná povinnosť zase predpokladá zodpovedajúcu všeobecnú znalosť odboru, ktorého sa mandát týka. Hĺbka a rozsah právnych vedomostí je otázkou štandardu starostlivosti, teda objektívnej úrovne, ktorá musí byť zachovaná, aby právne služby boli poskytnuté v súlade s § 16 ods. 2 Zákona o advokácii. Pri nedodržaní tejto úrovne poskytovania služieb je daný jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti advokáta za škodu zavinenú z nedbanlivosti.
V prejednávanej veci je overovacia a znalostná povinnosť advokáta zrejmá. Overovacia povinnosť súvisí s overovaním vymáhateľnosti pohľadávky žalobkyne od dlžníka a s kontrolou verejne dostupných informácií obsiahnutých v konkurznom vestníku. Znalostná povinnosť sa týka vedomosti o dôsledkoch plynúcich z rozhodnutia konkurzného súdu.
Zrejme z dôvodu pasivity žalovaného spočívajúcej v absencii pravidelnej kontroly konkurzného vestníka, ktorá patrí k základným úkonom každého obozretného veriteľa, ako aj svedomitého advokáta pri vymáhaní pohľadávky klienta, zmaril úspešnosť vymožiteľnosti predmetnej pohľadávky. Aby žalovaný vyhovel požiadavkám, ktoré sú mu kladené podľa § 16 Zákona o advokácii, ako aj požiadavkám vyplývajúcim z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu, mal povinnosť kontrolovať, či nebolo proti dlžníkovi začaté konkurzné konanie a následne konzultovať ďalší postup so žalobkyňou alebo získať jej informovaný súhlas s prihlásením tejto pohľadávky do konkurzu.
Týmto postupom by si splnil svoje povinnosti jednať svedomito a využiť všetky dostupné zákonné prostriedky, ktoré mal k dispozícii a ktorými mohol eliminovať negatívne dôsledky spojené s oddlžením dlžníka žalobkyne. Neprihlásením pohľadávky do konkurzu zapríčinil, že pohľadávka žalobkyne sa stala nevymáhateľnou.
Ak advokát zastupuje klienta v exekučnom konaní musí predpokladať, že proti dlžníkovi môže byť začaté konkurzné konanie. Žalovaný nesplnil svoje povinnosti postupovať dôsledne a svedomito, keďže v rámci vymáhania pohľadávky žalobkyne nekontroloval, či nedošlo k začatiu konkurzného konania. Tým došlo k tomu, že žalovaný nezistil úpadok dlžníka a neprihlásil pohľadávku žalobkyne do konkurzu.
Pre úplnosť veci Najvyšší súd podotkol, že disciplinárny senát Českej advokátskej komory taktiež uviedol, že ak advokát ako zástupca veriteľa premešká prihlásenie pohľadávky svojho klienta do konkurzu, ide o disciplinárne previnenie advokáta.
Z vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu a vzhľadom na to, že dôvody, pre ktoré zrušil toto rozhodnutie, sa vzťahujú aj na rozhodnutie Okresného súdu, zrušil aj jeho rozhodnutie. Vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.
