# judikatúra
Trestný zákon v ustanovení § 58 ods. 2 vymenúva trestné činy, pri ktorých sa páchateľom obligatórne ukladá trest prepadnutia majetku. Z jedného z takýchto trestných činov bol v nasledujúcom prípade uznaný za vinného obvinený, ktorý namietal práve uloženie trestu prepadnutia majetku ako neprimerane prísneho vzhľadom na to, že išlo o majetok, ktorý nemal súvis s predmetnou trestnou činnosťou. Ako sa k tejto argumentácii obvineného vyjadril dovolací súd sa môžete dočítať nižšie.
Dovolací súd riešil spor, v ktorom sa poukazovalo na to, aký je rozdiel medzi trestným činom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla a spreneverou. Demonštroval to na prípade, v ktorom obvinený dal inej spoločnosti do užívania motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené na základe leasingovej zmluvy.
Ústavný súd SR sa zaoberal otázkou dôvodnosti obáv z kolúzneho konania obvineného a formou, akou musia byť dôvody kolúznej väzby stanovené resp. aké konkrétne skutočnosti a konanie sťažovateľa môžu zapríčiniť obavy súdu z potenciálneho kolúzneho správania obvineného.
V zmysle nariadenia (ES) č. 261/2004[1], podľa ktorého cestujúci meškajúcich letov s veľkým meškaním (tri hodiny alebo viac), majú podobne ako cestujúci, ktorých pôvodný let bol zrušený a ktorým letecký prepravca nie je schopný navrhnúť presmerovanie za podmienok upravených nariadením, právo na náhradu, keďže utrpia nezvratnú stratu času, a teda nepohodlie podobnej povahy. Má právo na rovnakú náhradu aj cestujúci, ktorého let bol odklonený na iné letisko ? Súdny dvor sa touto otázkou zaoberal v nasledujúcom prípade.
V dnešnom článku sa spolu pozrieme na prípad, v ktorom sa stará mama dieťaťa z matkinej strany domáhala určenia výživného voči starej mame zo strany otca dieťaťa s odôvodnením, že tento si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Odvolací súd sa v predmetnej veci priklonil k názoru súdu prvej inštancie v otázke, za akých okolností by prešla vyživovacia povinnosť na predkov rodiča.
Po prerušenom súdnom konaní sa žalobca pokúšal opätovne podať návrh na pokračovanie v konaní. Podľa § 122 Civilného sporového poriadku súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. V dnešnom prípade sa pozrieme na to, či možno poruchu počítača považovať za ospravedlniteľný dôvod, alebo nie.
V dnešnom článku sa venujeme rozhodnutiu súdu, ktoré reaguje na otázku, či je možné zaprieť otcovstvo v prípade zákroku asistovanej reprodukcie. Prípad nezosobášeného páru, ktorý sa po narodení dieťaťa súdil o možnosť otcovstvo zaprieť, odhalil dieru v slovenskej právnej úprave, konkrétne zákona o rodine. Ako by sa malo na takéto situácie prihliadať?
Súd prvej inštancie rozhodol v súdnom spore zamietnutím žaloby žalobcu v časti uplatneného nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 33,04 eur. Žalobca v tomto prípade nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy žalovanému. Na súde sa však preukázal elektronickým podacím hárkom s elektronickým podpisom a preto súd musel posudzovať, ktorým okamihom možno predžalobnú výzvu považovať za právny úkon na účely priznania náhrady nákladov.
Sťažovateľka bola obmedzená na osobnej slobode viac ako dva týždne z dôvodu hospitalizácie na psychiatrickom oddelení zdravotníckeho zariadenia. Ústavný súd SR sa v tejto súvislosti zaoberal najmä otázkou, či boli dané dôvody na obmedzenie osobnej slobody sťažovateľky, čím zároveň vymedzil účel konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení.
Bulharské orgány zamietli žiadosť o vydanie rodného listu dieťaťa. Jeden z dôvodov bol fakt, že zápis dvoch rodičov ženského pohlavia do rodného listu je v rozpore s verejným poriadkom Bulharska. K špecificky citlivému prípadu sa musel vyjadriť Súdny dvor.