Náležitosť prevzatia predžalobnej výzvy ako právneho úkonu

Súd prvej inštancie rozhodol v súdnom spore zamietnutím žaloby žalobcu v časti uplatneného nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 33,04 eur. Žalobca v tomto prípade nepreukázal doručenie predžalobnej výzvy žalovanému. Na súde sa však preukázal elektronickým podacím hárkom s elektronickým podpisom a preto súd musel posudzovať, ktorým okamihom možno predžalobnú výzvu považovať za právny úkon na účely priznania náhrady nákladov.

Martina Beňovská 26. 04. 2021 3 min.

    Proti rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti uplatneného nároku na náklady spojené s uplatnením pohľadávky podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovanému uložiť zaplatiť sumu 33,04 eur. Uviedol, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní ako dôkaz označil „predsporovú výzvu a potvrdenie o odoslaní“. Týmto potvrdením bol k žalobe priložený elektronický hárok, ktorý je ako elektronický dokument podpísaný elektronickým podpisom Slovenskej pošty.

    Tento elektronický podací hárok tak celkom jednoznačne preukazuje odoslanie predžalobnej výzvy žalovanému ako poštovej zásielky s podacím číslom. Predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 15.06.2019 je treba považovať za uskutočnenú jej vyhotovením a odoslaním adresátovi. Skutočnosť, či si žalovaný poštovú zásielku s predžalobnou výzvou prevezme alebo nie, nemôže mať vplyv na vznik nároku na trovy právneho zastúpenia spojené s takýmto konaním.

    Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

    Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotno-právny nárok odlišný od trov konania.

    Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní ako dôkaz označil predsporovú výzvu a potvrdenie o odoslaní, pričom v spise sa nachádza predžalobná výzva - predsporová výzva/pokus o zmier adresovaná zo strany právneho zástupcu žalobcu žalovanému a z pripojeného elektronického podacieho hárku vyplýva odoslanie predžalobnej výzvy žalovanému ako poštovej zásielky s podacím číslom.

    Odvolací súd uviedol, že je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je potrebné považovať za uskutočnenú jej vyhotovením a odoslaním adresátovi, pričom nie je rozhodujúce, či adresát uvedenú výzvu i prevezme. Náklady spojené s vyhotovením tejto výzvy spočívajúce v tarifnej odmene advokáta za vyhotovenie tohto úkonu právnej služby je celkom nepochybne potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom v podrobnostiach odvolací súd odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.06.2010, sp. zn. 3 M Obdo 2/2010.

    Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 33,04 eur.

    O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v konaní (tak prvoinštančnom, ako i odvolacom) úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

    Zdroj: rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoCsp/9/2020 zo dňa 07.07.2020