Voči sťažovateľovi bolo uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry vznesené obvinenie za zločin podplácania a za obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti, podľa ktorého sa mal sťažovateľ dopustiť spáchania uvedených trestných činov v súvislosti s machináciami pri verejnom obstarávaní vyhlásenom Správou štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR). Podľa popisu skutku mal sťažovateľ zastupujúci obchodnú spoločnosť za zmanipulovanie verejného obstarávania poskytnúť vtedajšiemu predsedu SŠHR úplatok vo výške 146 400,- eur prostredníctvom 15 bezhotovostných bankových prevodov a zároveň sa podieľať na jeho legalizácii. Bezhotovostné prevody mali fiktívne účelovo deklarovať platby za nájom skladov a pozemkov, ktoré boli z majetku SŠHR odpredané obchodnej spoločnosti a následne opätovne predané ďalšej.
Návrhu špeciálneho prokurátora Špecializovaný súd nevyhovel a sťažovateľa z väzby prepustil na slobodu. Proti tomuto uznesenie podal špeciálny prokurátor sťažnosť a Najvyšší súd SR rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby. Sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu špeciálneho prokurátora, ktorý tejto vyhovel a na základe uznesenia o zrušení obvinenia bol sťažovateľ okamžite na príkaz prokurátora prepustený z väzby.
Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť voči uzneseniu Najvyššieho súdu SR o jeho vzatí do väzby, ktorú argumentoval nasledovne:
ústavnoprávne princípy obmedzenia jeho osobnej slobody neboli dodržané, nakoľko väzba nebola v napadnutom uznesení odôvodnená konkrétnymi okolnosťami, ktoré by nasvedčovali existencii väzobného dôvodu. Najvyšší súd sa podľa sťažovateľa zaoberal existenciou dôvodu veľmi stručne a v uznesení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodná obava o ovplyvňovaní svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo z marenia objasňovania skutočností dôležitých pre trestné stíhanie.
väzba nebola v uznesení odôvodnená konkrétnymi okolnosťami, ktoré by osvedčovali dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestných činov.
Podľa Ústavného súdu SR musia byť v rámci rozhodovania o vzatí do väzby splnené viaceré podmienky, kam patrí aj existencia skutočností dosvedčujúcich kvalifikované podozrenie, že sa obvinený dopustil trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu a zároveň aj existenciu niektorého z väzobných dôvodov podľa § 71 Trestného poriadku.
Za účelom posúdenia splnenia podmienky existencie okolností nasvedčujúcich kvalifikované podozrenie, že sa obvinený trestného činu dopustil, vychádzal Ústavný súd SR aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Svipsta proti Lotyšsku, č. 66820/01, Krejčíř proti Českej republike, č. 39298/04 a 8723/05). Podľa tejto dôvodné podozrenie predpokladá, že existujú také skutočnosti alebo informácie, ktorými bolo možné presvedčiť nezávislého pozorovateľa o skutočnosti, že dotyčná osoba sa mohla dopustiť trestného činu. V rámci tohto testu Ústavný súd SR preskúmal a následne posúdil napadnuté uznesenie a za relevantné skutočnosti považoval tie, ktoré sa týkali nadobudnutia vlastníckych práv k pozemkom obchodnou spoločnosťou, ich prenájmu ďalšej obchodnej spoločnej spoločnosti a zvýšenia výšky nájomného.
Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého uznesenia samotného trestného stíhaniu a k uvedeniu skutočností preukazujúcich existenciu dôvodov Ústavný súd SR neidentifikoval pochybenia a nedostatky, ktoré by mali viesť k jeho zásahu do záverov Najvyššieho súdu SR. Naopak, skutočnosti uvedené Najvyšším súdom SR dosahujú podľa Ústavného súdu SR presvedčivosťou dostatočnú intenzitu, aby neboli považované za bezdôvodné, arbitrárne alebo neudržateľné.
Pri námietke sťažovateľa o absencií konkrétnych dôvodov kolúznej väzby Ústavný súd uvádza, že dôvodnosť obavy z kolúzneho správania nemôže byť všeobecná alebo abstraktná, ale musí mať pôvod, vyplývať z konania obvineného, byť vyvolaná jeho konaním alebo ďalšími skutočnosťami majúcimi vzťah k obvinenému. Existencia, dôvodnosť aj obsah obavy musia byť v odôvodnení rozhodnutia o vzatí do väzby vyjadrené dostatočne a zrozumiteľne. Dôvodnosť vyjadrená v napadnutom uznesení je podľa názoru Ústavného súdu SR vyjadrená nadmieru neurčito či už vo vzťahu k zdroju obavy alebo k špecifikácii potenciálneho kolúzneho konania. Zdroj obavy bol v uznesení vyjadrený všeobecne a frázovito a zároveň je obsah obavy vyjadrený zmätočným spôsobom.
Zdroj: Nález Ústavného súdu SR US 452/2020-52
