Pavel Ördögh

Počítačové pirátstvo a počítačová kriminalita patria k najobľúbenejším konverzačných témam na Slovensku, ktoré sú často skloňované v médiách. O počítačovom pirátstve a počítačovej kriminalite počul asi každý z nás, niektorí s nimi majú aj osobnú skúsenosť. Mnoho mladých ľudí nielen profituje z počítačového pirátstva (ilegálne stiahnutej hudby a filmov), ale stalo sa aj obeťou počítačovej kriminality. O čo konkrétne išlo a ako tomu predchádzať sa dozvieme ďalej v článku.

Počítačové pirátstvo a počítačová kriminalita patria k najfrekventovanejším slovným spojeniam minimálne v slovenských médiách. Napriek veľkému záujmu verejnosti o tieto spoločenské fenomény si bežný Slovák nie je celkom istý, o čo vlastne ide. Nie je to zapríčinené povrchnosťou médií, ale komplexnosťou a zložitosťou nepochybne zaujímavej problematiky. Pozrime sa teda spolu na to, o čo tu vlastne ide, čo je čo a kto je kto v počítačovej kriminalite a v oblasti počítačovom pirátstve.

O počítačovom pirátstve počul asi každý z nás. Niektorí s ním majú aj praktickú skúsenosť, či už ako obete alebo páchatelia počítačovej kriminality. Čo presne však výraz počítačové pirátstvo znamená? Je to synonymum počítačovej kriminality alebo je rozdiel medzi pirátstvom a počítačovou kriminalitou? Môžeme pod počítačové pirátstvo zahrnúť aj protispoločenské konania v rámci zákona?      

Úradujúci slovenský premiér Róbert Fico (Smer-SD) sa okrem iného „preslávil“ nie najlepšími vzťahmi so zahraničnými investormi. Nie je to krátkodobá záležitosť, pretože prvé spory s medzinárodným poisťovacím gigantom Achmea Group majú svoj pôvod ešte v roku 2007. Premiér Fico sa nedávno nechal počuť, že súdnych sporov so zahraničnými investormi sa nebojí. Môže to znieť prekvapujúco, ale štát počas Ficovej éry drvivú väčšinu takýchto sporov vyhral. Až medzinárodná obchodná arbitráž s Achmeou sa vládnym právnikom vymkla z rúk...

Dlhoročné spory Slovenskej republiky so zahraničnými investormi majú svoj pôvod ešte v roku 2006, keď sa prvá vláda Róberta Fica (Smer-SD) pokúsila „pristrihnúť krídelká“ zahraničným investorom na Slovensku. Nech to znie akokoľvek, premiér Fico sa nechal počuť, že finanční investori dosahujú nadmerné zisky a nerozvíjajú slovenské podniky, ale ich vyciciavajú a finančné prostriedky odlievajú do zahraničia. Typickým príkladom takéhoto vydrancovaného odvetvia malo byť slovenské zdravotníctvo a typickým „škodlivým“ investorom holandský poisťovací gigant Achmea.

Dlhoročné spory Slovenskej republiky so zahraničnými investormi začali ešte v roku 2007, keď sa premiér Fico vlády pokúsil „urobiť poriadok“ (nielen) so zahraničnými investormi. Fico sa netají tým, že podľa neho investori dosahujú „nadmerné“ zisky a nerozvíjajú slovenské podniky, z čoho profitujú najmä materské spoločnosti v zahraničí. Akokoľvek lákavo takéto vyjadrenia a plány znejú, v konečnom dôsledku vedú k dlhotrvajúcim súdnym sporom s nespokojnými investormi. Záleží predovšetkým na predsedovi vlády, aby sa nenechal zatiahnuť do zákopových vojen s podnikateľskými kruhmi.

V článku rozoberám tézu, že slovenské trestné právo postihuje lennajzvávažnejšie formy počítačového pirátstva, ktoré označujeme okrem  iného ako "počítačová kriminalita". Takže z pohľadu právneho poriadku SR počítačové pirátstvo aj väčšina internetového práva patrí do civilného práva. Inak to však vidí Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, ktorý SR ratifikovala dňa 1.8.2007, a ktorý do počítačovej kriminality zahŕňa aj priestupky, správne delikty, civilné delikty  porušenie zmluvného záväzku, spôsobenie škody podľa OZ a kvázidelikty (bezdôvodné obohatenie podľa OZ) a kriminalizuje veľa internetových aktivít, a teda aj veľkú časť mladej populácie. Posúďte sami (citát z textu dohovoru): "Počítačová kriminalita je akékoľvek protiprávne, nemorálne a neoprávnené konanie, ktoré zahŕňa zneužitie údajov získanýchprostredníctvom výpočtovej techniky alebo ich zmenu".

V sobotu 11. januára 2014 v Žiline zasadal mimoriadny snem Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko. Jediným bodom programu bola budúcnosť hnutia, ktoré sa v dobrom aj v zlom zapísalo do slovenských dejín. Politické hnutie, svojho času označované prívlastkom „štátotvorné“ alebo aj „štátostrana“, v sobotu dosiahlo najnižší bod svojej politickej kariéry. Ukázalo sa, že zánik strany je neodvratný a HZDS už nemá politickú budúcnosť.

Právny inštitút exekučnej imunity štátu je vo svojej podstate užitočný a má svoje miesto aj v právnom poriadku moderného demokratického štátu. Exekučná imunita však musí byť zakotvená takým spôsobom, aby nezasahovala do základných práv a slobôd podnikateľov a iných fyzických a právnických osôb. Takáto výsada by mala byť obmedzená na minimum prípadov, aby neobmedzovala právo na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré je okrem iného uskutočňované aj prostredníctvom exekučného konania.

Pôvodný Zákon o štátnom občianstve SR z roku 1993 bol považovaný za štandardnú právnu úpravu, ktorá nevyvolávala kontroverzie. Pôvodné znenie zákona však umožňovalo okrem iného aj možnosť nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu vrátane Maďarskej republiky. Takáto možnosť sa stala lákavou pre niektorých slovenských Maďarov a predstaviteľom niektorých politických strán začala robiť vrásky na čele...