Exekučná imunita štátu 2: Vyhovárame sa ako malí chlapci

Začalo sa to učebnicami

Takýto problém nastal pred niekoľkými rokmi, keď vládna väčšina v parlamente postupne rozširovala exekučnú imunitu štátu, ministerstiev a štátnych organizácií. Takéto nesystémové zásahy do Exekučného poriadku[1] spôsobili „legislatívnu dieru“ v exekučnom konaní, ktorú sa priam ponúkalo využiť a zneužiť. Takáto bizarná situácia sa podľa informácií denníka Sme prejavila napríklad na Ministerstve školstva SR v roku 2011 počas „úradovania“ ministra Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS)[2].

Dovtedajší exkluzívny rozvozca učebníc pre ministerstvo školstva, obchodná spoločnosť AD REM s.r.o., neuspela vo verejnej súťaži a po dvadsiatich rokoch prišla o lukratívnu zákazku[3]. Distribučná spoločnosť v súvislosti s ukončením kontraktu musela vypratať približne 50 kamiónov učebníc, ktoré patrili štátu a boli umiestnené v jej skladoch. To jej spôsobilo nemalé náklady, ktoré si vo výške približne 163.000,- EUR na Ministerstve školstva SR[4].

Arogancia moci: Na Slovensku je to tak!

Ministerstvo odmietlo zaplatiť s tým, že distribučnej spoločnosti podľa zmluvy nepatrí náhrada nákladov v súvislosti s ukončením kontraktu[5]. Taký bol názor právnikov Ministerstva školstva SR a ministra Jurzycu v roku 2011. Spoločnosť Ad Rem s.r.o. sa však obrátila na súd, ktorý jej dal za pravdu. Podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave si spoločnosť Ad Rem s.r.o. náklady spojené s vyskladnením uplatnila oprávnene a Ministerstvo školstva SR je povinné ich uhradiť spolu s príslušenstvom pohľadávky najneskôr do 15. marca 2013[6]. Napriek kontroverznému postupu však minister Jurzyca stále neprekročil hranice zdravého rozumu a jeho konanie sa dalo interpretovať aj ako ochrana štátneho majetku...

Situáciu skomplikovali predčasné parlamentné voľby a nástup nového ministra Dušana Čaploviča (Smer-SD). Nový minister zaujal ešte arogantnejší postoj ako jeho predchodca s tým, že sa rozhodol niektoré záväzky Ministerstva školstva SR prednostne uhrádzať a niektoré neplniť vôbec. Tak sa stalo, že termín na plnenie dávno uplynul a dlžná čiastka spolu s príslušenstvom narástla na viac ako 200.000,- EUR[7]. Svoj neštandardný postup minister odôvodnil takto: „Ministerstvo školstva SR nevlastní žiaden majetok podliehajúci exekúcii.“[8]

Exekučná imunita štátu: Čisté zbojníctvo v praxi

Nech to znie akokoľvek bizarne, z hľadiska práva má pán minister pravdu. Vozový park nie je vo vlastníctve Ministerstva školstva SR: kým luxusné limuzíny sú prenajaté na dobu určitú, vozidlá strednej a nižšej triedy sú na leasing. Zvyšný hnuteľný aj nehnuteľný majetok je vo vlastníctve štátu (Slovenskej republiky) a ministerstvo si ho prenajíma alebo ho bezplatne užíva[9]. Ak ministerstvu predsa len nejaký majetok zostane, na pomoc prichádza inštitút exekučnej imunity štátu podľa ustanovení § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“)[10].

V tomto prípade ustanovenie Exekučného poriadku odkazuje na osobitné zákony o správe majetku štátu, ktoré rozširujú exekučnú imunitu za hranice zdravého rozumu. Konkrétne ide o ustanovenia § 10 ods. 9 Zákona o rozpočtových pravidlách[11] a o ustanovenia § 18a Zákona o správe majetku štátu[12]. Tieto právne normy de facto bránia exekútorovi siahnuť na finančné prostriedky, cenné papiere a iné aktíva ministerstva školstva vo všeobecnosti, ide teda o „tvrdú“ alebo absolútnu exekučnú imunitu.

Ako ďalej, pán minister?

Aby to nebolo všetko, posledná novela Exekučného poriadku v rámci ustanovení § 57 ods. 1 písm. k) EP[13] zakotvila aj „mäkké“, teda relatívne obmedzenia exekúcie, na ktoré exekučný súd môže prihliadať ad hoc (od prípadu k prípadu). To znamená, že nemožno exekvovať ani iný majetok štátu, ak ide o majetok „nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie iného verejnoprospešného účelu“[14].

Čaplovičov hovorca Michal Kaliňák sa na margo nekonečného sporu pre denník Sme vyjadril: „V rámci zákonných možností sme uplatnili takúto legitímnu obranu.“[15] Napokon však všetko môže dopadnúť inak. Podľa advokáta JUDr. Vladimíra Šárnika môže byť bezbrehá exekučná imunita štátu protiústavná[16] . Ustanovenia článku 46 ods. 2 Ústavy SR totiž priznávajú právo na súdnu a inú právnu ochranu vrátane exekúcie a súdneho výkonu rozhodnutia „každému“[17], teda aj právnickým osobám a podnikateľským subjektom (bez výnimky).

Poučenie na záver

Takže nakoniec sa možno minister Čaplovič nebude oslavovať. Nie je totiž vylúčené, že si vyláme zuby na rozhodnutí Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, na ktoré sa poškodený majiteľ distribučnej firmy Peter Skublák plánuje obrátiť[18]. A bývalý minister Eugen Jurzyca si môže v závetrí mädliť ruky, ako svojmu nástupcovi a politickému rivalovi zavaril.

Napokon, pri analýze prešľapov „našich“ pánov ministrov sa nemôžeme ubrániť poetickému prirovnaniu k skupinke malých chlapcov, ktorí pred činžiakom deň čo deň hrávajú futbal. Zábava sa jedného dňa zvrtne, keď futbalová lopta nešťastnou náhodou naberie falš a rozbije okno na prízemnom byte. A malí chlapci, ktorí sú inak kamaráti na život a na smrť, začnú jeden na druhého ukazovať prstom: On za to môže! To on všetko sp