Redakcia

Dňa 12. novembra 2013 bol v Zbierke zákonov uverejnený zákon č. 353/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Cieľom novely je zavedenie nových opatrení, ktoré by mali napomôcť znižovaniu administratívnej záťaže najmä pre registrované a evidované daňové subjekty a tiež minimalizácia daňových únikov pri obchodovaní s pohonnými látkami. Novela nadobudla účinnosť 1. decembra 2013 s výnimkou niektorých bodov čl. I, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2014, prípadne ju nadobudnú až 1. marca 2014.

Richterova novela je zmenou a doplnením už „bradatého“ a viackrát novelizovaného zákona o kolektívnom vyjednávaní. Vypracoval ju tím právnikov z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod gesciou ministra Jána Richtera zo Smer-SD, ktorý ju predložil do parlamentu. Richterova novela vyvolala búrku nevôle v radoch opozície a pobúrila tak podnikateľské kruhy, ako aj zahraničných investorov. Hoci zákon vetoval prezident Gašparovič, Národná rada SR ho opätovne schválila absolútnou väčšinou poslaneckých hlasov a inkriminovaná Richterova novela nadobudla účinnosť 1.1. 2014.

O sudcovskom stave a vymožiteľnosti spravodlivosti sa na Slovensku popísalo mnoho. Právnu neistotu pociťujú či už občania alebo podnikateľské subjekty. O tom, v akom stave sa nachádza slovenská „justícia“ sa niekoľkokrát prišli presvedčiť aj zástupcovia Európskej únie. Koncom januára 30. 1. 2014 sa stretli na Ministerstve spravodlivosti SR predseda vlády R. Fico a minister spravodlivosti T. Borec a iba pár mesiacov pred voľbami prezidenta našli odpovede na otázku ako zlepšiť vymožiteľnosť spravodlivosti resp. práva a eliminovať marazmus v sudcovskom stave. Čo sa chystajú zmeniť a čím chcú pomôcť súdnej moci? 

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil utorok 28. januára 2014 rozsudok v prípade Khizri Akhadov proti Slovenskej republike. Ide o ruského občana, ktorý žalobou napadol zákonnosť svojho zaistenia. Čo predchádzalo tejto žalobe a ako sa s ňou vyrovnal ESĽP?

Na Slovensku sa v poslednej dobe častejšie skloňujú slová ako neonacizmus, extrémizmus a násilie. Okrem už známej skutočnosti, ktorou je výsledok župných volieb v Banskobystrickom kraji, môžeme v týchto dňoch pozorovať ostro sledovanú kauzu útoku neonacistov v Nitre. Napriek tomu, že útok sa stal ešte minulý rok v októbri samotné obvinenie padlo až koncom januára 2014. Prečo?

Zákon o kolektívnom vyjednávaní už vo svojej podstate predstavuje politikum. Posledná novela z dielne ministra práce Jána Richtera a vládnej strany Smer-SD však vyvolala protesty nielen v opozičných kruhoch, ale aj podnikateľské kruhy, zahraničných investorov a šesť zahraničných obchodných komôr pôsobiacich na Slovensku. V čom je táto novela iná a horšia než ostatné vládne návrhy zákonov?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vypracovalo zmeny platné pre rok 2014 v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi s čím súvisí aj zmena výšky a podmienky získania dávky v hmotnej núdzi. Dôvodom zmien bola potreba vyššej adresnosti a spravodlivejšej podpore tých ľudí, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť príjem vlastnou pracovnou činnosťou. Kedy sa osoba dostane do hmotnej núdze a na akú pomoc má nárok? V akej výške a za akých podmienok sa vypláca dávka v hmotnej núdzi v roku 2014?

Keď v roku 2010 vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) v rámci balíčka úsporných opatrení predložil návrh novely Zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, určite netušil, aký ohlas jeho legislatívny počin vyvolá. „Sulíkova novela“ sa okrem iných opatrení dotkla platov sudcov tým, že im základný plat jednoducho znížila o 15% od 1. januára 2011.

Ministerstvo financií pripravuje v súčasnosti nový spôsob výberu a tiež prerozdeľovania dane z motorových vozidiel. Hlavným cieľom rezortu je zmeniť aktuálne nastavenie dane od roku 2015 tak, aby bolo čo možno najvýhodnejšie pre všetky zúčastnené strany, t.j. pre podnikateľov pôsobiacich v oblasti dopravy, vyššie územné celky a tiež štát. Daň z motorových vozidiel by mala byť podľa nového systému príjmom štátneho rozpočtu.

V najbližších dňoch na Okresnom súde Košice II pokračuje konanie o antidiskriminačnej žalobe Márie Vaškovej voči svojmu bývalému zamestnávateľovi, Bytovému podniku mesta Košice (ďalej len „BPMK“). Spor vznikol ešte v roku 2011, keď sa sťažovateľka cítila byť ponižovaná a diskriminovaná na pracovisku pre svoju príslušnosť k rómskemu etniku. Pôvodne bezvýznamný pracovnoprávny spor sa môže stať akýmsi „precedensom“ a účastníkom pracovnoprávnych vzťahov okrem výstrahy ponúka aj morálne ponaučenie.