Ústavný súd zrušil Sulíkove úspory: „Svojvoľné“ znižovanie platov sudcov je protiústavné!

O čom to vlastne je?

Sulíkova novela[i] v prvom rade vyjadruje odhodlanosť ekonomických ministrov vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) redukovať schodok štátneho rozpočtu a stabilizovať verejné financie. Súčasne novela implicitne vyjadruje názor Richarda Sulíka a jeho sklon k technokratickým riešeniam s demokratickým deficitom. V súkromnej firme by bol takýto direktívny prístup pozitívom (v rámci krízového manažmentu), ale v otázkach celospoločenského záujmu je takýto prístup na príťaž. To sa potvrdilo aj v tomto prípade, keď sa v stredu 11. decembra 2013 v Košiciach na neverejnom zasadnutí Sulíkovou novelou zaoberal Ústavný súd SR[ii].

Ako sa to začalo

Právnu normu charakterizuje zjavný zámer zákonodarcu maximalizovať príjmy a minimalizovať výdavky štátneho rozpočtu SR. Prekvapujúci je však rozsah a radikálnosť úsporných opatrení, ktorý podľa všetkého koliduje s niektorými „obyčajnými“ zákonmi aj s ustanoveniami Ústavy SR[iii]. Pozrime sa bližšie na vybrané opatrenia novely Zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov[iv], ktoré vyvolali najväčšie kontroverzie.

Prvou novinkou v rámci Sulíkovej novely bolo plošné zníženie základných platov sudcov o 15% k 1. januáru 2011[v]. To sa od začiatku javilo ako problematické, pretože platný a účinný Zákon o sudcoch a prísediacich[vi] neumožňuje siahnuť na základný plat sudcu, kým príplatky a iné náhrady im možno odobrať vrátane pozastavenia valorizácie základných platov. Podľa predmetného zákona môže sudcovi znížiť základný plat len disciplinárny súd za spáchanie deliktu alebo disciplinárneho previnenia[vii].

Platy sudcov podľa Richarda Sulíka

Druhým neštandardným a kontroverzným opatrením je vzorec na výpočet platov ústavných činiteľov podľa „Sulíkovho vzorca“. Ide o to, že napríklad plat sudcov na rok 2012 by sa mal odvodiť od podielu schodku rozpočtov verejnej správy SR a od rastu hrubého domáceho produktu SR (ďalej len „HDP“)[viii]. Takto vypočítané („zmrazené“ podľa Sulíkovej schémy) platy by sudcovia dostávali v rokoch 2012 až 2014[ix]. K definitívnej úprave sudcovských platov by podľa Sulíka malo dôjsť v roku 2015, keď by boli „rozmrazené“ a ešte raz znížené o dvojnásobok deficitu štátneho rozpočtu SR[x].

Nebude to také ľahké

Už v januári 2011 Sulíkovu novelu[xi] na Ústavnom súde SR napadla skupina 35 poslancov za Smer-SD vedená SMER-u Róbertom Madejom[xii]. „Znižovanie platov sudcov je zásahom výkonnej a zákonodarnej moci do nezávislosti súdnictva a je to nad rámec ustanovení Ústavy SR[xiii],“ vysvetlil dnes poslanec vládneho SMER-u pre Hospodárskej noviny“[xiv].

Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť poslancov za SMER-SD prijal na ďalšie konanie s tým, že nejde o zjavne nedôvodný podnet. Keďže otázku intervencie vlády a parlamentu do hmotného zabezpečenia sudcov ústavný súd považuje za otázku naliehavého verejného záujmy, od 22. júna 2011 pozastavil účinnosť takzvanej „Sulíkovej novely“[xv]. V praxi to znamená, že Ministerstvo spravodlivosti SR muselo platy sudcov navýšiť ku dňu pozastavenia napadnutej právnej úpravy (22.6.2011) aj k 1. januáru 2012, a ešte spätne kompenzovať zmrazenie platov od januára 2011[xvi].

Ako to vidí Ústavný súd SR?

Ústavný súd SR v stredu 11. decembra 2013 na neverejnom plenárnom zasadnutí v Košiciach rozhodol, že napadnuté časti novelizovaného Zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov sú v rozpore s Ústavou SR[xvii]. Ústavný súd považuje ustanovenia o znižovaní platov za protiústavné najmä preto, že sa dotýkajú základných platov sudcov, ktoré im už boli priznané v rokoch 2009 a 2010 (zásada zákazu retroaktivity)[xviii]. Okrem toho v zmysle ustanovení Zákona o sudcoch a prísediacich[xix] musí byť hmotné zabezpečenie sudcov chápané ako stabilné a neredukovateľné (princíp právnej istoty) bez toho, aby s ním mohla výkonná alebo zákonodarná moc svojvoľne manipulovať[xx].

Čo na to sudcovia?

Predstavitelia sudcovského stavu a Súdnej rady SR rozhodnutie Ústavného súdu SR privítali s tým, že bolo spravodlivosti učinené zadosť a predsa len na Slovensku máme právny štát. Prezidentka Združenia sudcov Slovenska JUDr. Dana Bystrianska sa pre portál Aktuálne vyjadrila nasledovne: „Judikatúrou Ústavného súdu SR bolo potvrdené, že v štáte, kde existuje trojdelenie štátnej moci (na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc), má súdna moc výnimočné postavenie proti výkonnej a zákonodarnej moci.“[xxi] Róbert Madej však upozornil na to, že Ústavný súd SR zrušil len retroaktívne zníženie už priznaných základných platov sudcov, ustanovenia o „zmrazení“ platov sudcov a o dočasnom odklade ich valorizácie však ponechal v platnosti. Z tohto dôvodu platy slovenských sudcov zostanú aj naďalej zmrazené až do roku 2015 a sudcovia sa dočkajú valorizácie najskôr k 1. januáru 2016[xxii].