Problémový zákon o kolektívnom vyjednávaní: Je Richterova novela protiústavná?

V čom je problém?

Novela Zákona o kolektívnom vyjednávaní[1]umožňuje rozšíriť osobitný druh kolektívnych dohôd, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“)[2] na celé odvetvia priemyslu a služieb. Konkrétny zamestnávateľ bude podľa ustanovení takzvanej „Richterovej novely“[3] viazaný výsledkom kolektívneho vyjednávania odborov a zamestnávateľských združení, aj keď sa na ňom nezúčastnil a nie je členom takéhoto združenia[4].

V podstate ide o sprísnenú mzdovú reguláciu v pracovnom práve, ktorá podľa všetkého zhorší podnikateľské prostredie na Slovensku. Podľa vyjadrení predstaviteľov asociácie zahraničných obchodných komôr (pre portál Webnoviny) sa môžeme domnievať, že presadenie Richterovej novely[5] povedie k prepúšťaniu a k radikálnemu poklesu zahraničných investícií na Slovensku[6].

Kde je pes zakopaný?

Zahraničným investorom sa nepáči, že novela zasahuje do slobody podnikania a do takzvanej „tarifnej slobody“[7] zamestnávateľa. Ak by totiž v zmysle Richterovej novely[8] mala byť tá-ktorá KZVS záväzná pre celé odvetvie priemyslu alebo služieb, potom by všetci dotknutí zamestnávatelia boli de facto nútení vstúpiť do konkrétneho združenia zamestnávateľov. Takýto zásah do tarifnej slobody zamestnávateľov zhorší podnikateľské prostredie na Slovensku a zaťaží najmä malé a stredné podniky[9].

Je to tak z dôvodu, že nadnárodné korporácie si môžu vďaka svojej ekonomickej sile a lobbingu vynútiť nadštandardné mzdové podmienky a iné výhody. Malí a strední podnikatelia totiž tarifné podmienky dohadujú s miestnymi odborármi ad hoc podľa meniacej sa hospodárskej situácie[10]. Keby sme ich o túto konkurenčnú výhodu obrali, mohlo by to viesť k prepúšťaniu, zastaveniu investícií alebo dokonca k bankrotu viacerých slovenských podnikov.

Pre koho je to dobré?

Predstavitelia nemeckej, holandskej, rakúskej, španielskej, švédskej a talianskej obchodnej komory zaslali slovenským médiám (vrátane portálu Webnoviny) spoločné vyhlásenie: „Platnosť kolektívnych zmlúv KZVS by mala byť obmedzená len na tie podniky, ktoré sú členmi konkrétneho zamestnávateľského zväzu.“[11] Zástupcovia zahraničných investorov poukázali na nevyváženosť Richterovej novely, ktorá má na základe KZVS zaviesť jednotnú tarifnú reguláciu pre celé územie Slovenska. Keď už k takej mzdovej regulácii dôjde, navrhujú rozčleniť územie Slovenskej republiky podľa krajov na tarifné pásma podľa ekonomickej rozvinutosti[12].

Ako to vidí prezident Gašparovič?

Na prekvapenie veľkej časti verejnosti sa prezident Ivan Gašparovič jednoznačne postavil na stranu zahraničných investorov a slovenských podnikateľov. Podľa prezidenta by spod pôsobnosti Richterovej novely mal byť vylúčený širší okruh zamestnávateľov vrátane väčšiny malých a stredných podnikov. Okrem toho by sa KZVS nemali vzťahovať na takých zamestnávateľov, ktorí už majú uzavretú podnikovú kolektívnu zmluvu[13]. Na základe týchto výhrad prezident v novembri 2013 novelu Zákona o kolektívnom vyjednávaní[14] vetoval a vrátil Národnej rade SR na opätovné prerokovanie.

Minister práce Ján Richter (Smer-SD) o kompromisnom znení novely nechcel ani počuť a prezidentove námietky zmietol zo stola. Do novely Richterovej novely[15]však provládni poslanci vsunuli klauzulu, že pôsobnosť KZVS sa nevzťahuje na podniky do 20 zamestnancov a na takých podnikateľov, ktorí zamestnávajú minimálne 10% zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou (zdravotne postihnutých)[16].

Reakcia Národnej rady SR

Vo všeobecnosti však parlament na výhrady prezidenta a podnikateľských kruhov neprihliadal a koncom novembra 2013 Národná rada SR opätovným schválením Richterovej novely prelomila prezidentovo veto[17]. Preto sa trojica opozičných strán (KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd) rozhodla novelu Zákona o kolektívnom vyjednávanínapadnúť na Ústavnom súde SR[18]. Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec sa ešte 12. decembra 2013 pre portál Webnoviny nechal počuť: „Ešte dnes toto podanie (ústavná sťažnosť) ide na ústavný súd.“[19] Podľa predstaviteľov pravice Richterova novela[20] núti podnikateľov dodržiavať zmluvy, ktoré sami neuzavreli, a preto je protiústavná. Môže byť v rozpore s ustanoveniami článku 35 ods. 1 ústavy SR, ktorá zakotvuje právo (slobodne) podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť[21].