Stretli ste sa s nezákonným zaistením? Ako obstál ruský občan Khizri Akhadov žalujúci Slovensko práve pre nezákonné zaistenie pred ESĽP?

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil utorok 28. januára 2014 rozsudok v prípade Khizri Akhadov proti Slovenskej republike. Ide o ruského občana, ktorý žalobou napadol zákonnosť svojho zaistenia. Čo predchádzalo tejto žalobe a ako sa s ňou vyrovnal ESĽP?

Redakcia 03. 02. 2014 3 min.
    Európsky súd pre ľudské práva Európsky súd pre ľudské práva Green leafs and sky from 4freephotos.com

    Prečo žaloval Khizri Akhadov Slovenskú republiku?

    Khizri Akhadov, ktorý je cudzinec ruskej štátnej príslušnosti žaloval SR pre porušenie článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („Dohovor“) v konaní o jeho žalobe, prostredníctvom ktorej napadol zákonnosť svojho zaistenia. Konkrétne v celej veci namietal, že dĺžka konania o jeho žalobe vedenej na Krajskom súde v Trnave nebola v súlade s požiadavkou urýchlenosti podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru: „Každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“

    O veci rozhodoval aj Ústavný súd SR

    Na základe sťažnosti podľa článku 127[1] Ústavy SR sa vecou sťažovateľa zaoberal aj Ústavný súd SR, ten však na základe svojich zistení, neskonštatoval porušenie práv sťažovateľa v konaní, ktoré napadol. Následne ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavnej neopodstatnenú, aj keď v odmietnutí sťažnosti Ústavný súd podotkol, že doba rozhodovania krajského súdu nebola optimálna.

    Rozhodnutie ESĽP

    Vláda SR v konaní pred ESĽP odkazovala na spomínané rozhodnutie Ústavného súdu SR a tvrdila, že námietka o porušení práv sťažovateľa podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru je zjavne nepodložená. Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti, ESĽP sa nestotožnil s argumentáciou našej vlády. ESĽP nakoniec skonštatoval, že:

    • posudzované obdobie rozhodovania krajského súdu trvalo 28 dní, z čoho polovicu obdobia tvorila 15-dňová lehota poskytnutá Úradu hraničnej a cudzineckej polície na vyjadrenie sa k žalobe.
    • poznamenal, že sťažovateľ obmedzil svoju sťažnosť len na počiatočné konanie na krajskom súde, hoci sa následne vecou zaoberal aj Najvyšší súd SR a opätovne aj krajský súd po zrušení jeho rozsudku z dôvodu nezákonnosti. Za daných okolností ESĽP prihliadol na skutočnosť, že sťažovateľovo zaistenie neskončilo pôvodným rozsudkom krajského súdu, ale v konaní sa ďalej pokračovalo.
    • rozhodnutie o zaistení nebolo vydané súdnym orgánom, ale Úradom hraničnej a cudzineckej polície.

    Porušenie práva sťažovateľa a priznané zadosťučinenie

    Na základe uvedených okolností ESĽP dospel k záveru, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru na urýchlené preskúmanie zákonnosti jeho zaistenia. Za zistené porušenie článku 5 ods. 4 Dohovoru ESĽP priznal Khizri Akhadovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 600 EUR, avšak nárok sťažovateľa na náhradu nákladov a výdavkov ESĽP odmietol z dôvodu, že ho sťažovateľ nepodložil žiadnymi dokumentmi.



    čl. 127 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR: „Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“