Richterova novela v praxi: Socializmus na Slovensku?

V čom je problém?

V prvom rade problematický je celý kontext Richterovej novely[1] tým, že zasahuje aj právne vzťahy v oblasti obchodného práva, ústavného práva (štátneho práva) a najmä do pododvetvia práva hospodárskej súťaže. Zákon umožňuje napríklad na návrh odvetvovej odborovej organizácie rozšíriť pôsobnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) na celé odvetvie podľa ustanovení § 7 ods. 3 a nasl. Zákona o kolektívnom vyjednávaní[[2] . Takúto KZVS vydá Ministerstvo práce, rodiny a sociálnych vecí SR ako právny predpis v Zbierke zákonov SR a následne aj v Obchodnom vestníku (podľa § 7 ods. 11 Zákona o kolektívnom vyjednávaní)[3].

Radikálny zásah do slobody podnikania sa realizuje tak, že štát de facto zakazuje podnikateľom súťažiť na trhu využívaním konkurenčnej výhody nižších mzdových nákladov[4]. Slobodomyseľný človek by mohol namietať možnú protiústavnosť v súvislosti s ustanoveniami článku 35 ods. 1 Ústavy SR[5], ktoré okrem iného zakotvujú aj slobodu podnikania: „Každý má ... právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.“  

Čo to znamená v praxi?

Pôvodné ustanovenia Zákona o kolektívnom vyjednávaní[6] zostávajú v platnosti bez zmeny. Richterova novela[7]  však pre vybraných zamestnávateľov zavádza prísnejší režim pracovnoprávnej regulácie. To by samo osebe nebolo také zlé, keby aplikácia inkriminovanej právnej normy neobmedzovala hospodársku súťaž veľkých podnikov.

Nech to myslel minister Richter akokoľvek, z Dôvodovej správy k Richterovej novele[8] vyplýva zámer predkladateľa: Ministerstvo práce chce za každú cenu zamedziť tomu, aby slovenskí podnikatelia viedli cenovú vojnu na úkor zamestnancov. Teda aby „umelo“ znižovali ceny svojich produktov a služieb neustálym okresávaním mzdových nákladov[9]. Hrozí však, že výrobky a služby slovenských podnikov budú menej konkurencieschopné oproti lacnému importu z dôvodu nižšej cenovej elasticity. Podľa vyjadrenia predstaviteľov zahraničných obchodných komôr pre portál Webnoviny to povedie k prepúšťaniu a k poklesu zahraničných investícií na Slovensku[10].

Na koho sa to vzťahuje?

Novela Zákona o kolektívnom vyjednávaní[11]  umožňuje rozšíriť platnosť KZVS na celé odvetvia priemyslu a služieb. Jednotliví podnikatelia tak budú právne zaviazaní výsledkom kolektívneho vyjednávania odborovej organizácie a združenia zamestnávateľov, hoci sa na ňom nezúčastnili a nie sú ani ich členmi[12].

Teoreticky by to malo platiť pre všetkých zamestnávateľov na Slovensku, ale Richterova novela[13] obsahuje celý rad výnimiek. V prvom rade, novela Zákona o kolektívnom vyjednávaní[14] sa nedotkne malých a stredných podnikateľov (zamestnávateľov s podnikmi do 20 zamestnancov) a podnikov, ktoré majú 10% a viac zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou (zdravotne znevýhodnených)[15]. Rovnako sa novela nepoužije na podniky, pre ktoré je už záväzná iná KZVS ku dňu účinnosti novely (podľa ustanovení § 7a písm. a) Zákona o kolektívnom vyjednávaní)[16].

Výnimka potvrdzuje pravidlo

Novelizovaný Zákon o kolektívnom vyjednávaní[17] bol v parlamente „okyptený“ ďalšími výnimkami, ktoré ho robia neprehľadným. Sprísnená pracovnoprávna regulácia sa napríklad nevzťahuje na podnikateľské subjekty v konkurze (v úpadku) alebo v reštrukturalizačnom konaní (podľa ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii)[18]. Tarifnej slobode sa aj naďalej budú tešiť podniky v likvidácii (podľa ustanovení § 70 až 75 Obchodného zákonníka)[19] aj samosprávy v ozdravnom režime alebo v nútenej správe podľa § 19 Zákona o rozpočtových pravidlách pre samosprávy[20].

Richterova novela[21] zakotvuje časovo obmedzené pre všetkých zamestnávateľov. Takúto úľavu dostane napríklad zamestnávateľ, ktorého postihla mimoriadna udalosť podľa ustanovení § 3 ods. 2 Zákona o civilnej ochrane obyvateľstva[22], ak jej následky v čase účinnosti novely trvajú. Napokon, každý zamestnávateľ má časovo obmedzenú výnimku do 24 mesiacov od začiatku podnikania[23].

Toto možno nedopadne dobre

Richterova novela je ako celok pre zahraničných investorov aj pre slovenské podnikateľské kruhy neprijateľná. Podľa portálu Webnoviny takýto necitlivý zásah do tarifnej slobody výrazne zhorší podnikateľské prostredie na Slovensku[24]. Predstavitelia šiestich zahraničných obchodných komôr rozoslali slovenským médiám ostrý protest: „Platnosť kolektívnych zmlúv KZVS by mala byť obmedzená len na tie podniky, ktoré sú členmi konkrétneho zamestnávateľského zväzu.“[25]

Zahraničným investorom sa nepáči, že budú nútení vstúpiť do konkrétneho združenia zamestnávateľov a zúčastniť sa kolektívneho vyjednávania proti svojej vôli. Ak by to neurobili, bez ich účasti by bola uzavretá nevýhodná KZVS pre celé odvetvie alebo pododvetvie priemyslu alebo služieb[26]. Toto podnikatelia aj poziční politici považujú za porušenie ústavnej slobody podnikania podľa ustanovení článku 35 ods. 1 Ústavy SR[27]. Ich odkaz vláde, parlamentu a najmä ministrovi práce Jánovi Richterovi (Smer-SD) je jednoznačný: Stretneme sa na ústavnom súde![28]