Šikana na pracovisku, či už vo forme mobbingu alebo bossingu, je predmetom mnohých súdnych rozhodnutí. Prinášame stručný náhľad ako súdy v prípadoch namietanej šikany rozhodli.

Dlhodobo kritizovaný zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (zákon č. 82/2005 Z. z. – ďalej len „zákon o nelegálnej práci“) bol nedávno novelizovaný zákonom č. 294/2017 Z. z. a s účinnosťou od 1. januára 2018 by mal priniesť miernejšie dopady na „zábudlivých“ zamestnávateľov.

Zákonník práce stanovuje zamestnávateľovi ponukovú povinnosť ako materiálnu podmienku platnosti výpovede v prípade, že nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý je možné skončiť pracovný pomer okamžite.  Stručnú úpravu ponukovej povinnosti približujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na niektoré z nich dnes poukážeme.

Zákonník práce rozoznáva tri typy dovolenky, jednou z nich je i tzv. dodatková dovolenka. Kto má na ňu nárok a za akých podmienok ju môžete čerpať? 

Príchodom nového európskeho nariadenia o ochrane osobných údajov, tzv. GDPR, naberá ochrana osobných údajov v Európskej únii nový rozmer. Nejde len o zavedenie novej právnej úpravy, ale o úplne novú európsku koncepciu vnímania ochrany osobných údajov fyzických osôb. Filozofiou nového nariadenia je návrat k ochrane ľudských práv, a to nielen zamestnancov, ale všetkých, ktorých sa osobné údaje týkajú, či už ide o ich ľudskú dôstojnosť, právo na súkromný život a iné. Nariadenie pritom predpokladá zostavenie správnej formy ochrany osobných údajov primárne z pohľadu dotknutej osoby a nie z pohľadu ochrany podniku, a to môže mať na podniky zásadný dopad. 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter rokoval s ministrom práce, zamestnanosti, otázok vojnových veteránov a sociálnych vecí Srbskej republiky Zoranom Đorđevićom o podmienkach zamestnávania srbských občanov na Slovensku. Po stretnutí podpísali protokol o spolupráci v oblasti práce a zamestnávania s cieľom potláčať nelegálne zamestnávanie.

Možnosť rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) aj bez súhlasu zamestnávateľa v slovenskom pracovnom práve bola už zavedená a zrušená viackrát (1992-2004, 2007-2010, 2014-2016). 

Je zamestnanec povinný zotrvať u zamestnávateľa i počas výpovednej doby? Aké sú potenciálne sankcie zo strany zamestnávateľa alebo riziká, ak v zamestnaní nezotrvá? Musí zamestnávateľ súhlasiť s dohodou o skončení pracovného pomeru, ak si zamestnanec našiel novú prácu?

Kto rozhoduje o termíne čerpania dovolenky? Za akých podmienok  Vám jej čerpanie môže zamestnávateľ nariadiť? Ako je to s čerpaním dovolenky pri skončení pracovného pomeru a nástupe na materskú dovolenku?

Zabrániť výkonu konkurenčnej činnosti v pracovnoprávnych vzťahoch je možné dojednaním konkurenčnej doložky v pracovnej zmluve. Nad tým, aké limity stanovuje Zákonník práce pri dojednaní konkurenčnej doložky a do akej miery má uvedené zmluvné dojednanie potenciál ochrániť zamestnávateľa pred konkurenčnou činnosťou jeho zamestnanca po skončení pracovného pomeru sa zamyslíme v nasledujúcom príspevku.