Obchodné právo



V Národnej rade SR sa bude rokovať o prijatí zákona, ktorý prinesie do nášho právneho poriadku nový spôsob „podnikania“. Prečítajte si o ňom.



Značným problémom týkajúcim sa poľnohospodárstva v Slovenskej republike je skutočnosť, že malé podniky a mikro podniky nemajú šancu konkurovať veľkým firmám. Slovenská republika tiež dováža množstvo výrobkov, ktoré sme schopní vyrobiť sami a podporiť tak naše poľnohospodárstvo. Tieto skutočnosti spôsobili, že nevznikla nová generácia poľnohospodárov a tak zostali len „výsluhoví“, ktorí nemajú komu odovzdať remeslo a skúsenosti a na druhej strane sú tu mladí poľnohospodári, ktorí nemajú finančné prostriedky, možnosti a hlavne pôdu.



Praktické problémy pretrvávajúce v súvislosti s s.r.o.-čkami sú neustále diskutovanou témou. Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že v našom štáte sú spoločnosti s ručením obmedzeným preferovanou formou obchodnej spoločnosti, a to aj vďaka výhodám, ktoré voľba tejto spoločnosti prináša. Preto sa v tomto príspevku budeme venovať problému, o ktorom „zákon mlčí“ a je ním prevod obchodného podielu na tretiu osobu, stojacu mimo spoločnosti a primárne, či je v tejto súvislosti spoločník, ktorého podiel sa prevádza, povinný oznámiť druhému, resp. druhým spoločníkom, na ktorú konkrétnu osobu sa podiel prevádza, a to ešte pred konaním zasadnutia valného zhromaždenia.



Po obrovskom boome zakladania eseročiek koncom minulého roka, sa záujem o túto formu podnikania za posledné obdobie znížil. Príčinou oboch trendov je predovšetkým nová legislatíva, ktorá od decembra 2013 priniesla povinnosť vložiť základné imanie vo výške 5000€ na účet, osobitne zriadený za týmto účelom. I keď samozrejme povinnosť disponovať základným imaním v rovnakej výške existovala aj pred týmto dátumom, jeho vykazovanie bolo oveľa jednoduchšie. V podstate stačilo prehlásenie správcu vkladu o tom, že základné imanie bolo splatené.



V súčasnosti už účinná novela Obchodného zákonníka zaviedla v § 60 ods. 2 novú povinnosť pre správcov vkladov. Hodnotiť ju možno pozitívne.



Vymedzenie pojmu právneho úkonu odvodzuje Obchodný kódex od úpravy obsiahnutej v Občianskom kódexe, ktorý definuje právny úkon ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z dôvodu účasti už spomínaného obchodného prvku je však charakter obchodno-právnych vzťahov podnietený odlišnosťou, dávajúcou tomuto vzťahu obchodnoprávny rozmer.



V súčasnosti sa pripravuje novela Obchodného zákonníka, ktorá so sebou prináša veľmi významnú zmenu týkajúcu sa základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným pri jej založení a vzniku. Ak by novela Obchodného zákonníka prešla v navrhovanom znení, znamenalo by to, že založenie s.r.o. by pre niektorých podnikateľov predstavovalo väčšiu investíciu ako doteraz.



Obchodná zmluva, tak ako každé iné vyjadrenie negociačného postupu v podobe ustálených pravidiel vysporiadania práv a povinností zúčastnených strán, nenachádza významnejšie odlišnosti od zmlúv obsiahnutých v Občianskom kódexe.



Viacerí podnikatelia, ktorí podnikajú na základe žinostenského oprávnenia, využili alebo stále využívajú možnosť pozastavenia živnosti. Dôvody pre takýto krok sú rôzne, či už je to dočasné zamestnanie sa, alebo vykonávanie činnosti vrámci iného subjektu alebo v inej podnikateľskej forme. Podnikatelia by však nemali zabudnúť na novelu žinostenského zákona z roku 2010, ktorá podstatným spôsobom zmenila trvanie a povinnosti v prípade pozastavenia živnosti.



Obchodnoprávna úprava záväzkových vzťahov má podobné črty ako úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Ich vzájomný prienik je možné sledovať práve v spoločnom pôvode vzniku oboch druhov týchto záväzkov. Podstata totiž spočíva v postavení obchodných záväzkov, ktoré sú istou kontraktuálnou alternatívou občianskoprávnych záväzkov, samozrejme s prihliadnutím na osobitý prvok obchodného charakteru.



Tento článok sa zameriava na porovnanie dvoch najčastejšie zakladaných kapitálových spoločností v SR, a síce akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzením. Pre tých, ktorí sa nevedia rozhodnúť, ktorá z týchto dvoch foriem podnikania by bola pre nich najvýhodnejšia, je zaiste potrebné oboznámiť sa so základnými charakteristikami a rozdielmi medzi týmito obchodnými spoločnosťami.