Svitá mladým farmárom na lepšie časy?

Koncom novembra roku 2014 boli vládou schválené zmeny v novele zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov.

Čo je účelom vládneho návrhu?

• rozvoj špeciálnej rastlinnej výroby,
• rozvoj živočíšnej výroby
• vytvorenie podmienky pre mladých poľnohospodárov zaoberajúcich sa poľnohospodárskou prvovýrobou v malom rozsahu
• prispieť k riešeniu generačnej výmeny v poľnohospodárste
• podpora zamestnanosti

Čo sa prijatím tohto zákona zmení?

V súčasnosti majú väčšinu poľnohospodárskej pôdy v dlhodobom prenájme veľkí poľnohospodári a veľké podniky. Tým je obmedzená možnosť malých podnikateľov a mikro podnikov dostať sa k poľnohospodárskym pozemkom. Avšak po novele zákona by mali mať prístup k pôde aj mladí poľnohospodári a poľnohospodári podnikajúci v malých alebo mikro podnikoch získať prenájom od Slovenského pozemkového fondu, kúpou doteraz nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy od vlastníkov alebo prenájmom od veľkých podnikov, ku ktorým môžu byť v satelitnom postavení.[1] Na druhej strane, kým nedôjde k zmene zákona, súčasná platná úprava zakotvuje právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku pôvodnému nájomcovi, ak riadne a včas splní svoje záväzky. Toto právo bude potrebné obmedziť novými odsekmi, nakoľko je potrebné vytvoriť podmienky pre subjekty, ktoré nemajú možnosť dostať sa k poľnohospodárskam pozemkom. Samozrejme, nebude obmedzené úplne, veľkosť pôdy sa bude stanovnoať percentuálne v závislosti od veľkosti celkovej výmery. Napríklad pri výmere o 101 až 500 ha bude spadať do prenájmu pre mladého poľnohospodára spĺňajúceho podmienky 3% výmery. Vyššie uvedené krátenie pôdy by sa nemalo týkať podnikov, ktoré špeciálnu rastlinnú výrobu alebo živočíšnu výrobu v požadovaných parametroch aj realizujú. Horná hranica prenajímaného pozemku by mala byť 28 ha. Plánuje sa ale túto výmeru navyšovať podľa počtu zamestnancov mladého poľnohospodára a tým by mal byť motivovaný na zamestnávanie viacerých osôb. Mladý poľnohospodár a poľnohospodár spĺňajúci podmienky malého a mikro podniku sa bude musieť v zmluve zaviazať, že na prenajatej ploche bude uskutočňovať špeciálnu rastlinnú výrobu alebo že do určitej doby dosiahne zaťaženosť živočíšnej výroby 0,2 VDJ/ha.[2] V zákone bude zakotvená aj možnosť SPF odstúpiť od zmluvy, ak mladý poľnohospodári nebudú plniť podmienky využívania pozemkov na špeciálnu rastlinnú alebo živočíšnu výrobu.

Na čo zákonodarca nemyslel?

Vládny návrh zákona ustanovuje, že mladý farmár bude musieť okrem všeobecných požiadaviek vypracovať a predložiť podnikateľský plán a podať žiadosť pozemkovému fondu o časť poľnohospodárskej pôdy, na ktorej niektorému z veľkých podnikov končí nájomná zmluva. Nemyslelo sa však na to, že ak „mladý farmár“ dostane do nájmu pôdu, ktorá bude podmočená a nebude na nej môcť pestovať konkrétnu vec, ktorú má vypracovanú v podnikateľskom pláne, aké bude mať možnosti? Rovnako sa nemyslelo na to, že ak dostane do nájmu 28 hektárov, ktoré budú rozkúskované na viacerých parcelách vzájomne od seba vzdialených, ako bude účelne využívať prenajatú pôdu? Samozrejme, môže požiadať o vymeranie pôdy na inom mieste, avšak je otázne, či sa mu podarí dosiahnuť zmenu. Ďalej je potrebné upozorniť na skutočnosť, že pozemkový fond vyškrtne osobu zo zoznamu žiadateľov vtedy, keď dvakrát odmietne vziať do nájmu určitú poľnohospodársku pôdu. To znamená, že ak mu po druhýkrát pripadne pôda, na ktorej nebude reálne schopný svoj podnikateľský plán realizovať, ďalšiu žiadosť už nebude môcť podať.

Ako sa vyjadruje k uvedenému Ľubomír Jahnátek?

"Nám do trhových fondov však chýbajú špeciality, ako je ovocie, zelenina. Máme tiež veľmi nízky podiel živočíšnej výroby. Rozhodli sme sa preto hľadať nejaký model, ktorý by trochu pozíciu vyrovnal. Prišli sme s myšlienkou podpory mladých a malých poľnohospodárov, ktorí na to, aby vôbec mohli začať podnikať, musia sa dostať k pôde. Takíto poľnohospodári by sa mali v podnikaní zamerať hlavne na produkciu ovocia, zeleniny a na živočíšnu výrobu," zdôvodňuje novelu Ľubomír Jahnátek. [3]

Mladým poľnohospodári by teda mali myslieť aj na to, ktorým smerom sa vyberú pri vypracovávaní svojho podnikateľského zámeru a snažiť sa čo najviac predvídať problémové situácie, ktoré môžu v tejto súvislosti nastať.