Dane



Parlament v skrátenom legislatívnom konaní schválil nové opatrenia na zníženie dopadov spôsobených koronavírusom. Nižšie máte k dispozícii prehľad opatrení z dielne Ministerstva financií, ktoré sa dotknú peňaženiek všetkých z nás. Ich platnosť je retroaktívna, od 12. marca 2020.



Digitálnu daň by sme možno vedeli prirovnať ku konaniu banky, ktorá vám pri 5 ročnej fixácii na hypotéke po 2 rokoch jednostranne navýši desaťnásobne úrok. Ani toto prirovnanie však nie je úplne presné, keďže Slovensko pri digitálnej dani figuruje aj ako exekútor. Núti totiž osoby vyplácajúce sumy digitálnym platformám zrážať daň, pokiaľ si tie na Slovensku nezaložia stálu prevádzkareň. A to napriek tomu, že príslušné medzinárodné zmluvy Slovensku zakazujú tieto príjmy zdaňovať. 



Ako má občan postupovať v prípade, že kúpi a dovezie nový dopravný prostriedok z iného členského štátu na územie Slovenskej republiky? Vzniká mu daňová povinnosť, a ak áno, kde a kedy má daň zaplatiť? Získajte odpovede na tieto dôležité otázky a vyhnite sa tak zbytočným nepríjemnostiam.



Trendom 21. storočia, je vďaka Shengenskému priestoru a vyšším príjmom v cudzine, študentské privyrábanie si v zahraničí. Ako, kedy a kde zdaňovať príjem nadobudnutý na letnej brigáde? Poznanie odpovedí na tieto otázky nám môže uľahčiť postup pri vypĺňaní daňových priznaní a uchrániť nás od mnohých problémov. 



Dominika Cibulková v rozhovore pre Forbes priznala, že zvažuje zmenu svojej daňovej a odvodovej rezidencie, keďže jej ako aj iným nadštandardne zarábajúcim fyzickým osobám vláda SR zvýšením sociálnych a zdravotných odvodov stanovila do roka 2017 novú výzvu. Je to obrat o 180 stupňov oproti jej vyjadreniam po víťazstve na prestížnom Turnaji majsteriek, keď daňové raje rázne odmietla. Aké sú pravdepodobné dôvody? Prečo sa športovcom ako je Cibulková alebo Sagan oplatí zmeniť svoju daňovú rezidenciu a aké sú podmienky? Je to morálne? A aký to môže mať dopad na Slovensko? 



Novela zákona o dani z príjmov účinná od 1. 1. 2017 rozšírila záber regulácie transferového oceňovania na nové vzťahy a subjekty, čím rozvírila aj pokojnejšie vody, v ktorých doteraz plávali menší podnikatelia. Novela zavádza pojem „kontrolovaná transakcia“, pod ktorú spadá aj vzťah medzi konateľom a spoločnosťou. Keďže konateľ a spoločnosť sú závislé osoby, sú obe tieto osoby povinné viesť transferovú dokumentáciu? Podlieha výška odmeny pre konateľa regulácii transferového oceňovania? Inými slovami, musí byť odmena pre konateľa primeraná? Ak nie je primeraná alebo nie je žiadna, hrozí za to konateľovi a spoločnosti sankcia? 



Transferové oceňovanie sa pomaly, ale o to istejšie stáva administratívnym hitom súčasnosti. V dôsledku snáh štátov zabraňovať agresívnej daňovej optimalizácii dochádza aj k negatívnym efektom v podobe zvyšujúcej sa administratívy pre podnikateľov. Tá sa týka najmä dodržiavania pravidiel transferového oceňovania a tvorby transferovej dokumentácie. Aj keď je motív zákonodarcu ušľachtilý je otázne, či tento efekt nebude dosiahnutý na úkor efektivity na strane podnikateľov.   



Albert Einstein raz pri vyplňovaní daňového priznania povedal: „Najťažšie je porozumieť zdaňovaniu príjmov“. V kontexte neustále zvyšujúcich sa daňových príjmov štátu, zdravého ekonomického rastu, znižujúcej sa nezamestnanosti a marginálneho prínosu výnosu z dane z dividend do štátneho rozpočtu, je daň z dividend naozaj ťažko pochopiteľným krokom zo strany vlády. Daň z dividend však od 1. 1. 2018 bude. 



Zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku je podmienené zvyšovaním pridanej hodnoty služieb a produktov, ktoré ľudia na Slovensku vyprodukujú. Výrazne a takmer bezbolestne tomu mohla prispieť aj novela zákona o dani z príjmov, ktorá má byť účinná od januára 2017. Žiaľ, aj po tejto novele sa kapitálové zisky budú na Slovensku naďalej zdaňovať a vidina „bezplatného“ príchodu pridanej hodnoty do bratislavských business centier tak môže byť významne ohrozená. 



Predstavte si dohodu s vašim zamestnávateľom, že si založíte živnosť a za svoje služby mu budete fakturovať. Keďže vďaka tejto jednoduchej formálnej zmene môžete ušetriť niekoľko stoviek eur, dohodnete sa, že zamestnávateľovi budete fakturovať o 200 eur menej ako by bola vaša super hrubá mzda, a teda zamestnávateľov náklad na vás ako zamestnanca. Vy však po zaplatení odvodov a daní máte o 200 eur viac ako bola vaša čistá mzda. V praxi sa však nič nezmení. Dokonalý win-win. Predpokladajme, že vaša pracovná činnosť spĺňa definičné znaky závislej práce podľa Zákonníka práce. Je preto vyššie uvedený prípad trestným činom skrátenia dane a poistného? 



Program 27. schôdze vlády SR priniesol aj politickú dohodu na zdaňovaní dividend. Oproti 15% sadzbe, ktorú navrhovalo Ministerstvo financií SR sa koaliční partneri dohodli na 7% sadzbe. Kto bude povinný platiť daň z dividend, ktorých príjmov sa to týka a je možné sa tomu vyhnúť?