Podnikatelia na Slovensku uvítajú, keď sa daňové kontroly v budúcnosti skrátia. V súčasnosti totiž takáto kontrola bežne trvá rok až rok a pol. Poukázala na to partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová v reakcii na zámery Ministerstva financií (MF) SR zlepšiť výber daní a bojovať proti ich únikom.
„Profesionálne prebiehajúca daňová kontrola má začať oznámením, následným predložením podkladov, ich preverením a závermi nasledujúcimi v rýchlejšom slede, aby to nezaťažovalo podnikateľa a zároveň neviazalo kapacity finančnej správy,“ priblížila odborníčka. V súčasnosti je podľa nej bežné, že jeden tím má rozbehnutých viac daňových kontrol a prestávky medzi úkonmi v rámci jednej kontroly sú aj jeden mesiac.
„Kľúčové je, aby spoľahlivé firmy podľa príslušného indexu a po daňovej kontrole bez nálezu získali nejakú formu benefitu zo strany daniarov, napríklad v podobe kratších a špecificky zameraných daňových kontrol namiesto štandardných širokospektrálnych kontrol,“ doplnila Hallová.
Ak chce byť finančná správa efektívnejšia, potrebuje podľa nej čo najlepšie pracovať s dátami a identifikovať potenciálne rizikové firmy. Správa daní sa musí viac zautomatizovať, aby sa uvoľnili kapacity na samotný výkon kontrol.
„To však neznamená, že obrazne zajtra sa môže 9000 zamestnancov pustiť do výkonu kontrol. Z tohto počtu je množstvo ľudí, ktorí majú inú náplň práce a na samotný výkon kontroly nemajú vzdelanie a školenia, bez čoho sa nedá relevantne kontrolovať účtovníctvo firiem,“ upozornila Hallová. Zvýšenie personálnej kapacity si tak bude vyžadovať aj sériu školení pre zamestnancov vyčlenených na doplnenie stavu daňových kontrolórov.
Čo všetko by sa mohlo zmeniť?
Zlepšiť sa má tiež analytické spracovanie množstva domácich aj zahraničných dát, ktoré majú daniari k dispozícii. Tie by mohli podľa MF pomôcť odhaliť problematické miesta, na ktoré je potrebné sa zamerať a vykonávať častejšie kontroly. „Posilnenie analytických kapacít je jednoznačne správny krok. Finančná správa však bude potrebovať kvalitné domáce aj zahraničné dáta, dobrých analytikov a využívanie soft warningu - upozornenia daňového subjektu na nezrovnalosť v dátach so žiadosťou o vysvetlenie alebo úpravu. S týmto prístupom často ani nie je potrebná daňová kontrola, a tým pádom sa šetria kapacity na výkon iných kontrol,“ zdôraznila odborníčka.
Poukázala aj na problém so zväčšujúcou sa daňovou medzerou pri dani z pridanej hodnoty (DPH), na čo sa plánuje finančná správa tiež zamerať. Časť tohto problému spočíva podľa Hallovej v zmene nákupného správania počas pandémie a po jej skončení. Kým v rokoch 2020 a 2021 sa mnoho tovaru a služieb nakupovalo cez internet s online platbami, čo pomohlo znižovať tento problém, v posledných rokoch opäť narástli platby v hotovosti. To naopak prispieva k zväčšovaniu daňovej medzery.
Odborníčka pripomenula, že finančná správa sa už minulý rok opäť zamerala najmä na DPH, ktorej venovala sedem z desiatich daňových kontrol.
„Na základe praxe a štatistík som však presvedčená, že štát by omnoho viac financií získal silnejším dôrazom na kontrolu daní z príjmu. Kým v roku 2021 cielilo 35 % kontrol na daň z príjmov právnických osôb, minulý rok to bolo už len 14 %. Ak bude tento trend pokračovať, štátu budú unikať výrazné príjmy,“ predpokladá Hallová.
