# ústavná sťažnosť

V tejto právnej veci napadla samosudkyňa ustanovenie insolvenčního zákona, nakoľko podľa jej názoru je v rozpore s Ústavou ČR. Aký postoj k tomuto zaujal Ústavný súd ČR?

Ústavný súd Českej republiky rozhodoval o sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia uznesenia Najvyššieho súdu. Prečítajte si, o aké dôvody sa sťažnosť opierala.

Ústavný súd Českej republiky rozhodoval o sťažnosti týkajúcej sa nedoručenia rozsudku o rozvode manželstva.

Ústavný súd zverejnil tlačovú správu týkajúcu sa počtu sťažností, ktoré mu boli doručené v prvom polroku od jedinej právnickej osoby.

Túto stredu zasadalo plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky vďaka čomu už dnes vieme, kto bude rozhodovať, minimálne na začiatku, o osude ústavnej sťažnosti Denníka N.

Denník N podal ústavnú sťažnosť na Vládu SR. Predmetom je porušenie práv vládnym rozhodnutím o nekomunikácii s týmto denníkom.

Dňa 10. apríla 2014 Ústavný súd Českej republiky (ďalej ako „ÚS ČR“) zamietol ústavnú sťažnosť týkajúcu sa namietaného porušenia čl. 8 odst. 2 a 5 a čl. 36 odst. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej ako „Listina“). Sťažovateľ nepovažoval dôvody, pre ktoré bolo súdmi zasiahnuté do jeho osobnej slobody (dôvody útekovej väzby), za dostatočné, preto sa obrátil na ÚS ČR.

Plénum Ústavného súdu ČR dňa 4. marca 2014 vydalo stanovisko (sp. zn. Pl. ÚS- st. 38/14) k prípustnosti ústavnej sťažnosti, ktorej v trestnej veci nepredchádzalo dovolanie.

Keď v roku 2010 vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) v rámci balíčka úsporných opatrení predložil návrh novely Zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, určite netušil, aký ohlas jeho legislatívny počin vyvolá. „Sulíkova novela“ sa okrem iných opatrení dotkla platov sudcov tým, že im základný plat jednoducho znížila o 15% od 1. januára 2011.