Skutkový stav
Podanou ústavnou sťažnosťou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozsudku mestského súdu, ktorým bolo rozvedené jej manželstvo. S týmto rozhodnutím súdu sťažovateľka zásadne nesúhlasila, pretože podľa jej tvrdení sa nemala možnosť k danej veci vyjadriť a to napriek skutočnosti, že rozhodnutie jej bolo odoslané na adresu trvalého pobytu. V poštovej schránke tiež nemala predvolanie na pojednávanie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2015 a ona sa o ňom fakticky dozvedela až o tri mesiace neskôr, dňa 15.10.2015, podľa jej tvrdení teda až po lehote na podanie odvolania.
Ďalej argumentovala tým, že pri rozvode manželstva podľa ustanovenia § 388 zákona č. 292/2013 Sb. o zvláštních řízeních soudních, nie je dovolené podať návrh na vyslovenie neúčinnosti potom, ako rozsudok o rozvode manželstva nadobude právoplatnosť. Sťažovateľka videla pochybenie súdu v tom, že vedome rozhodol, napriek tomu, že nemal informácie o tom kde sa sťažovateľka nachádza a neustanovil jej za týmto účelom opatrovníka.
Rozhodnutie Ústavného súdu ČR
Ústavný súd v prvom rade skúmal, či sťažnosť obsahuje všetky predpísané náležitosti podľa zákona. Ďalej skúmal, či sú splnené všetky podmienky pre podanie ústavnej sťažnosti. Ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o Ústavnom súde vyžaduje pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré poskytuje zákon k ochrane práva. V súvislosti s tým, že mestský súd nemal informácie o tom, kde sa nachádza sťažovateľka a s tým spojenými účinkami predvolania mal Ústavný súd ČR pochybnosti. Na druhej strane, sťažovateľka bola v rozhodnutí poučená o svojom práve podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Účelom doručovania súdnych rozhodnutí je predovšetkým umožniť účastníkom konania oboznámiť sa s verdiktom súdu, aby naň mohli prípadne reagovať v rámci odvolacieho konania (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. IV ÚS 3535/15, z 12. januára 2016). Keď má sťažovateľka zato, že deň, kedy mala možnosť oboznámiť sa s obsahom napadnutého rozsudku nastal dňa 15.10.2015, potom tento deň predstavuje okamih, od ktorého začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, ako riadneho opravného prostriedku. Ak by toto svoje právo sťažovateľka využila a podala odvolanie, odvolací súd by sa musel zaoberať otázkou doručenia v konaní pred mestským súdom. Ústavný súd ČR nemal pochybnosti o tom, že vzhľadom na predmet konania sťažovateľka nemohla podať návrh o neúčinnosť doručenia. Ale, práve v rámci odvolacieho konania sa mohla domáhať preskúmania toho, či k doručeniu rozhodnutia vôbec došlo. Na základe uvedených dôvodov Ústavný súd ČR dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je prípustná a preto ju v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 písm. e) zákona o Ústavnom súde odmietol ako neprípustnú. Konkrétne v tejto právnej veci si sťažovateľka nesprávne vyložila začiatok plynutia lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku, čím sama založila neprípustnosť podania sťažnosti v konaní pred Ústavným súdom ČR.
