# sťažnosť

Najvyšší správny súd ČR zamietol kasačnú sťažnosť, ktorou sťažovateľ žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľom o sebe tvrdil, že je bezdomovec a nemá dostatočné finančné prostriedky na uhradenie súdnych poplatkov, zároveň požiadal o ustanovenie zástupcu v konaní pred Najvyšším správnym súdom.

Sťažovateľka vo veci podala naraz ústavnú sťažnosť spolu s dovolaním. Vzhľadom na skutočnosť, že Ústavný súd SR môže o ústavných sťažnostiach rozhodovať až keď už sťažovateľovi nemôže poskytnúť ochranu iný súd, musel najprv posúdiť, či vôbec má právomoc o sťažnosti sťažovateľky rozhodovať.

Európsky súd pre ľudské práva zverejnil 5. mája 2022 dve rozhodnutia, ktorými zamietol spolu 20 sťažností podaných proti Slovenskej republike. Až 17 z nich sa týkalo nariadení vlády a opatrení Úradu verejného zdravotníctva, ktorými boli zavedené rôzne formy lockdownu, obmedzenia práva zhromažďovať sa, ako aj povinnosť nosiť ochranné rúška.

V prípade prejednávanom správnymi súdmi neboli splnené viaceré procesné podmienky na podanie správnej žaloby. V akom poradí skúma správny súd podmienky správneho súdneho konania pri správnej žalobe a čo je dôležité skúmať prioritne sa dočítate v dnešnom článku.

Včera, dňa 29. apríla, zasadalo plénum Ústavného súdu SR. Na tomto nevrejnom zasadnutí súd vydal viacero rozhodnutí, prehľad ktorých prinášame v článku nižšie. 

Dňa 28. januára 2020 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol o sťažnostiach spoločností framipek s.r.o. a AGRORACIO Senica a.s. proti Slovenskej republike. ESĽP sťažnosti spojil a konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj článku 13 v spojení s článkom 6 ods. 1 Dohovoru. 

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bolo v I. polroku 2018 doručených 1 332 podaní (návrhov a sťažností) Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) začína spravidla na návrh.

A v 13 nálezoch konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) je v zmysle čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., ktorým sa menila a dopĺňala Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, bola rozšírená právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd.

Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, ale najmä prieťahy (extrémne a opakované) zistené v rámci rozhodovacej činnosti ústavného súdu sú odrazom existujúceho neuspokojivého stavu, ktorý dlhodobo znižuje dôveryhodnosť občanov voči súdom a ich rozhodovacej činnosti.