Krajský súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol ako neprípustnú žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým bol žalobcovi vyrubený poplatok za komunálny odpad, nakoľko predmetom danej správnej žaloby bolo právoplatné prvostupňové rozhodnutie žalovaného.
Uviedol, že správne súdnictvo je založené na subsidiarite vo vzťahu k orgánom verejnej správy, čo konkrétne znamená, že pokiaľ je v danom administratívnom konaní upravený inštančný postup, teda je priznané právo účastníka konania podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok, podmienkou prístupu na správny súd je vyčerpanie tohto opravného prostriedku. Následne je rozhodnutie, ktoré je výsledkom odvolacieho konania, spôsobilým predmetom správneho súdneho konania. Pokiaľ účastník konania toto svoje právo účinne nevyužije následkom čoho prvostupňové rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, súdna ochrana mu v rámci správneho súdnictva nesvedčí, tak ako v danom prípade.
Ďalej súd konštatoval (prihliadajúc na skutočnosť, že žalobca nie je v konaní zastúpený advokátom, hoci sa jedná o konanie, v ktorom Správny súdny poriadok vyžaduje ako procesnú podmienku obligatórne zastúpenie advokátom), že zvažoval na základe oznámenia žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku a či má v prvom rade skúmať prípustnosť správnej žaloby alebo splnenie procesných podmienok (obligatórne zastúpenie advokátom, splnenie si poplatkovej povinnosti).
V tejto súvislosti správny súd poukázal na skutočnosť, že žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Mal za to, že je potrebné v prvom rade skúmať prípustnosť správnej žaloby, konkrétne či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a až následne skúmať, či je žalobca v konaní zastúpený advokátom resp. či je správna žaloba spísaná advokátom.
K uvedenému záveru dospel správny súd zohľadňujúc zásadu hospodárnosti konania, keď vyslovil, že by bolo neefektívne najskôr vyzývať na odstránenie vád podania podľa § 59 SSP. Vada by spočívala v absencii zastúpenia a následne by z dôvodu neprípustnosti predmetu správneho súdneho konania, ktorým je prvostupňové rozhodnutie, bola správna žaloba odmietnutá.
Dodal, že z obsahu administratívneho spisu mal za dostatočne preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Rovnako mal za preukázané, že žalobca podal voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného odvolanie, avšak z dôvodu, že odvolanie neobsahovalo náležitosti podľa Daňového poriadku, žalobca bol vyzvaný na odstránenie týchto nedostatkov spolu s poučením, že ak uvedené nedostatky neodstráni v plnom rozsahu v určenej lehote, bude sa odvolanie považovať za nepodané. Napriek tomu, že žalobca výzvu preukázateľne prevzal, vady odvolania neodstránil. Žalovaný mu oznámením písomne s odkazom na § 13 ods. 9 Daňového poriadku oznámil, že odvolanie považuje za nepodané, pretože vytýkané neodstránil.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že požiadal o pridelenie právneho zástupcu Centrum právnej pomoci.
Najvyšší súd SR, ktorý sa ďalej vecou zaoberal, uviedol, že aj po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku naďalej platí, že v systéme správneho súdnictva vychádza právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať odvolací správny orgán, takýto postup by bol v rozpore so zásadou trojdelenia moci. Ustanovenie § 7 písm. a) SSP treba vykladať v súlade s podstatou a cieľom súdneho prieskumu správnych rozhodnutí tak, že zásadne bude predmetom preskúmania právoplatné rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca v priebehu správneho konania riadny opravný prostriedok, ak bol účastníkom tohto konania, a ak je riadny opravný prostriedok prípustný. Kasačný súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu, že žalobca v žalobe napadol prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému bolo možné podať opravný prostriedok – odvolanie. V danom prípade teda nešlo o právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou v správnom súdnictve.
Kasačný súd súčasne považoval za potrebné prisvedčiť správnosti záveru krajského súdu o postupe v prejednávanej veci, keď správny súd v prvom rade skúmal prípustnosť správnej žaloby, teda či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu s tým, že až následne je úlohou súdu skúmať, či je žalobca v konaní zastúpený advokátom resp., či je správna žaloba spísaná advokátom. Vzhľadom na skutočnosť, že podaná správna žaloba žalobcu nespĺňa podmienky prípustnosti a preskúmavané rozhodnutie žalovaného nepredstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu, dospel kasačný súd k totožnému záveru, že by nebolo procesne efektívne a ani v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, ak by správny súd pred rozhodnutím vo veci vyzýval na odstránenie vady procesnej podmienky obligatórneho zastúpenia advokátom, nakoľko ani jej odstránenie by nemohlo privodiť vecne iné rozhodnutie.
Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právny záver krajského súdu o odmietnutí žaloby ako neprípustnej za správny, nakoľko predmetom danej správnej žaloby je právoplatné prvostupňové rozhodnutie žalovaného a kasačnú sťažnosť preto ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
Zdroj: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2019, sp. zn. 6Sžfk/35/2018
