Spor sa začal na Mestskom súde v Prahe (mestský súd), kedy tento súd zamietol žiadosť žalobcu o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, nakoľko žalobca dostatočne nepreukázal svoje celkové majetkové pomery. Reakciou na rozhodnutie mestského súdu bolo podanie kasačnej sťažnosti, kde figuroval žalobca ako sťažovateľ a sťažnosť smerovala proti predmetnému rozhodnutiu. V sťažnosti sťažovateľ namietal, že sa vydaním výzvy na doplnenie informácií o majetkových pomeroch mestský súd dopustil hrubej svojvôle, čím mal údajne sledovať zámer zmariť sťažovateľovu žalobu a podľa názoru sťažovateľa mestský súd ignoruje jeho chudobu, takisto ako aj obsah jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a znenie zákona.
„Podľa sťažovateľa mestský súd nemal vyžadovať údaje irelevantné či protirečiace vyhláseniu sťažovateľa o majetkových pomeroch. Právoplatné rozhodnutia o dávkach pomoci v hmotnej núdzi väčšinou nenesú aktuálnu datáciu, preto teda sťažovateľ pripojil aktuálny ústrižok. Mestský súd nemal vyžadovať od sťažovateľa (ako osoby bez obydlia) informácie, kde trávi čas alebo kde odoberá elektrinu. Poskytovanie týchto informácií nepredpokladá formulár ministerstva spravodlivosti ani judikatúra. Podľa judikatúry tiež nesmie súd požadovať negatívny alebo potenciálny údaj, ktorým je aj dôvod nevyplácania invalidného dôchodku. Sťažovateľ sa domnieva, že je úplne irelevantné, prečo nie je dôchodok vyplácaný, pretože podstatné je to, že takýto príjem sťažovateľ nemal a nemá, ako je mestskému súdu známe.“[1]
Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie zástupcu v konaní pred Najvyšším správnym súdom ČR (NSS) a v sťažnosti sa odkázal aj na príslušné právne ustanovenie, podľa ktorého mu patrí právo na takéhoto zástupcu. Ustanovenie zástupcu bolo zákonne podmienené tým, že sťažovateľ spĺňa súčasne dve podmienky a to podmienky nedostatku finančných prostriedkov a podmienku nevyhnutnosti ustanovenia zástupcu k ochrane jeho práv.
NSS sa k sťažovateľovej sťažnosti vyjadril tak, že nezdieľa jeho názor na nevyhnutnosť ustanovenia zástupcu v prejednávanej veci, nakoľko ustanovenie zástupcu je nevyhnutné len v prípade, ak ide o skutkovo alebo právne zložitú vec a ak potreba ochrany práv účastníka v súdnom konaní vyjde najavo, napr. z nekvalifikovaných podaní účastníka a pod. Avšak, v sťažovateľovom prípade sa NSS vyjadril, že nepochybuje o sťažovateľových schopnostiach formulovať kasačné námietky, vzhľadom na jeho rozsiahlu sťažovateľskú prax. Muž totiž v minulosti figuroval ako sťažovateľ vo viac než 1500 konaniach vedených na tamojšom súde. Okrem toho, samotná problematika oslobodenia od súdnych poplatkov nevykazuje žiadnu zvláštnu zložitosť, ktorá by predstavovala potrebu ustanovenia zástupcu. Z týchto dôvodov NSS dospel k záveru, že v danom prípade žiadosti sťažovateľa nevyhovie.
K sťažovateľovým námietkam ohľadom povinnosti preukázať nedostatok finančných prostriedkov sa NSS vyjadril tak, že nie je povinnosť súdu zisťovať zárobkové a majetkové možnosti účastníka a nedôveryhodnosť alebo neúplnosť tvrdení účastníka ohľadom existencie predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov vylučuje vyhovenie tejto žiadosti.
„Sťažovateľ uviedol, že nemá žiadne výdavky na bývanie, pretože je bez obydlia a ubytovania. Priznal existenciu dlhov, ktorých štruktúru a výšku však nepozná. Pri výdavkoch za stravovanie povedal, že ich nemožno vyčísliť. Ostatné výdavky (spotrebný tovar, cestovné atď.) podľa neho nepresahujú výšku jeho jediného mesačného príjmu. Priložil tiež potvrdenie o invalidite. Jediný príjem sťažovateľa predstavuje príspevok na živobytie, ktorý doložil poštovou poukážkou s dátumom 13. 10. 2022 na sumu 4 620 Kč. V závere vyhlásenia sťažovateľ oznámil, že nepriznáva irelevantné údaje, ako napr. nepravidelné miesta pripojenia k elektrine a k mobilnému webu.“
Toto však mestský súd nepovažoval za dostatočné a vyzval sťažovateľa, aby doplnil informácie o svojich majetkových pomeroch a zaslal sťažovateľovi formulár, ktorý mal vyplniť a následne poslať súdu spolu s listinami, na ktoré bude odkazovať. Okrem toho sťažovateľa vyzval, aby vysvetlil kde trávi čas, kde si nabíja svoj počítač, vstupuje do svojej dátovej schránky a tlačí dokumenty a prečo mu nie je vyplácaný invalidný dôchodok. Sťažovateľ mestskému súdu tieto údaje neposkytol, v dôsledku čoho mu mestský súd v jeho žiadosti nevyhovel.
NSS sa vo svojom rozhodnutí postavil za konanie mestského súdu a nepovažuje ho za nezákonné a vo svojom vyjadrení v rozsudku sa stotožnil s postupom mestského súdu.
„Ak je z okolností zrejmé, že sťažovateľ so súdom v stovkách prípadov komunikuje elektronicky a svoje podania formuluje pomocou počítača, nepovažuje Najvyšší správny súd za neopodstatnené požadovanie údajov o tom, kde sťažovateľ, ktorý je podľa svojich slov nemajetný a bez domova, trávi čas, kde nabíja svoj počítač alebo kde z neho vstupuje do dátovej schránky.“
V závere tohto rozhodnutia sa NSS vyjadril, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju zamietol.
