# sudcovia

Rok 2004 sa pre Slovenskú republiku niesol v znamení vstupu do Európskej únie. Počas nasledujúceho obdobia sme mohli byť svedkom viacerých zmien, ktoré sa nás, ako člena tohto zoskupenia dotkli. Asi najvýznamnejším krokom bolo prijatie jednotiacej meny, eura. Štáty únie však v snahe zjednocovania pracujú aj na systéme jednotných inštitúcii. Jednou z najnovších, je dlho pripravovaný Jednotný patentový súd, ktorý by mal vniesť poriadok do oblasti patentových sporov.

Nová právna  úprava upúšťa na okresných súdoch, krajskom súde a Špecializovanom trestnom súde od doterajšieho modelu hodnotenia sudcov, ktoré vykonávali predsedovia kolégií, resp. predsedovia grémií príslušných súdov. Po novom budú túto činnosť vykonávať hodnotiace komisie. 

Postavenie sudcu v rámci našej právnej úpravy, ale aj ostatných krajín predstavuje výkon súdnej moci. Bude mať sudca rovnaké právo na slobodu prejavu, ktoré mu vyplýva z Ústavy, alebo výkon jeho funkcie bude ovplyvňovať aj toto jeho základné ľudské právo? V tomto príspevku sme analyzovali judikát Ústavného súdu ČR, ktorý rozhodoval o tejto problematike.

Utorok 23. mája sa konali dlho očakávané priame a tajné voľby členov Súdnej rady Slovenskej republiky, v ktorých kandidovali 17 sudcovia.

V novinkách sa venujeme vybraným zmenám, ktoré prinieslo prijatie Civilného sporového poriadku.

O sudcovskom stave a vymožiteľnosti spravodlivosti sa na Slovensku popísalo mnoho. Právnu neistotu pociťujú či už občania alebo podnikateľské subjekty. O tom, v akom stave sa nachádza slovenská „justícia“ sa niekoľkokrát prišli presvedčiť aj zástupcovia Európskej únie. Koncom januára 30. 1. 2014 sa stretli na Ministerstve spravodlivosti SR predseda vlády R. Fico a minister spravodlivosti T. Borec a iba pár mesiacov pred voľbami prezidenta našli odpovede na otázku ako zlepšiť vymožiteľnosť spravodlivosti resp. práva a eliminovať marazmus v sudcovskom stave. Čo sa chystajú zmeniť a čím chcú pomôcť súdnej moci?