Veľký senát
Nová právna úprava zavádza inštitút Veľkého senátu. Predstavuje inštitucionálne zabezpečenie princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“) a normatívne pokrýva prípady, ak sa senát Najvyššieho súdu SR mieni odkloniť od konštantnej judikatúrnej línie SR.] Podľa ustanovenia § 48 CSP, predloží senát najvyššieho súdu vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu vtedy, ak pri svojom rozhodovaní dospeje k odlišnému právnemu názoru, ktorý už bol vyjadrený v skoršom rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu. Veľký senát sa skladá s predsedu senátu a šiestich sudcov.
Právny názor veľkého senátu obsiahnutý v tomto rozhodnutí je záväzný pre senáty najvyššieho súdu. Zákon formuluje povinnosť veľkého senátu vyžiadať si stanovisko od ministra spravodlivosti SR, prokuratúry, alebo od iných subjektov. Zakotvenie oprávnenia ministra spravodlivosti SR v zákone predložiť právne stanovisko vyplýva zo zodpovednosti výkonnej moci za vykonávanie zákonov v Slovenskej republike.
Vylúčenie sudcu
Právna úprava rozlišuje vylúčenie sudcu na základe jeho vlastného oznámenia a na základe uplatnenia námietky zaujatosti niektorou zo strán. V závislosti od uvedeného rozhoduje o vylúčení sudcu predseda senátu, alebo nadriadený súd. Pri uplatnení námietky zaujatosti stranou sa prejavuje princíp procesnej ekonómie, preto nová právna úprava vylučuje aplikáciu ustanovení o odstraňovaní vád podania. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 52 CSP, súd nebude prihliadať.
Procesný opatrovník
CSP obsahuje nový inštitút a to procesného opatrovníka. Ustanovenie § 68 ods. 1 CSP hovorí, že v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť sanostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník.
Tento inštitút zjednocuje nejednotnosť aplikácie pojmu opatrovník podľa starej právnej úpravy, nakoľko splýval s opatrovníkom podľa hmotného práva. Súd konajúci vo veci ustanovuje procesného opatrovníka z dôvodov zachovania princípu procesnej ekonómie. Pravidlá jeho ustanovovania sa vo svojej podstate nezmenili, pred jeho ustanovením má naďalej prednosť zákonný zástupca. Súd pristupuje k jeho ustanoveniu len za predpokladu, že zákonný zástupca strany je nečinný, prípadne ak ho niet. V prvom rade zákon hovorí, že za procesného opatrovníka možno ustanoviť blízku osobu, či inú osobu pochádzajúcu z rodinného prostredia strany, ak sú spôsobilí na právne úkony a existuje u nich predpoklad, že budú konať v súlade so záujmami strany a so svojim ustanovením súhlasia. Ďalšou možnosťou je ustanovenie obce, kde mala strana naposledy hlásený trvalý pobyt. Napokon, ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo omeškania, alebo vyššie definované osoby neexistujú, môže súd ustanoviť za opatrovníka súdneho úradníka.
