# pracovný pomer
Je dosiahnutie dôchodkového veku zákonným dôvodom pre skončenie pracovného pomeru? Odvíja sa nárok na odchodné od druhu dôchodku zamestnanca?
Je možné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe so zamestnancom, ktorý je pracovne neschopný? Aký vplyv má pracovná neschopnosť zamestnanca na trvanie skúšobnej doby?
Neuspokojivé plnenie pracovných úloh je jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom spôsobom výpovede. Tento výpovedný dôvod sa v praxi často zamieňa s menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Aby sme sa vyhli riziku neplatnosti výpovede podanej zo strany zamestnávateľa je potrebné oba výpovedné dôvody od seba dôsledne odlišovať, hoci nie je vylúčený v konkrétnom prípade ich súbeh (a v praxi k tomu väčšinou aj dochádza, nakoľko porušovanie pracovnej disciplíny má väčšinou dopad aj na úroveň plnenia pracovných úloh). V tomto príspevku sa však nebudeme venovať rozdielom medzi týmito výpovednými dôvodmi. Ambíciou je detailnejšie venovať sa praktickým úskaliam využitia výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce v situácií, kedy zamestnanec opakovane neuspokojivo plnení pracovné úlohy.
Môžete skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom okamžite, ak Vám nevyplatil mzdu? Ako postupovať tak, aby bolo skončenie platné a v súlade so zákonom?
Blíži sa leto a spolu s ním prichádza aj čas letných brigád. Študentom hľadajúcim prácu na poslednú chvíľu už nezostalo veľa možností a nechali sa zlákať nebezpečnou ponukou.
Spoločná hmotná zodpovednosť zamestnanca prichádza do úvahy za predpokladu, že na pracovisku pracuje viacero zamestnancov a každý z nich uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „zákonník práce“) nazýva hmotnú zodpovednosť zamestnanca vo všeobecnosti aj označením zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Jej právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 182 a nasl. zákonníka práce. Ako vzniká a kedy zamestnanec nezodpovedá za vzniknutý schodok?
Má zamestnávateľ právo na vrátenie nákladov, ktoré vynaložil na vzdelávanie svojho zamestnanca? Ak áno, tak za akých podmienok? Možno uzatvoriť osobitný typ dohody, aby následne zamestnanec neodišiel ku konkurencii?
Je zamestnanec povinný zotrvať u zamestnávateľa i počas výpovednej doby? Aké sú potenciálne sankcie zo strany zamestnávateľa alebo riziká, ak v zamestnaní nezotrvá? Musí zamestnávateľ súhlasiť s dohodou o skončení pracovného pomeru, ak si zamestnanec našiel novú prácu?
Princípy resp. zásady sprevádzajú v podstate každé právne odvetvie. Slúžia jednak ako piliere a základné predpoklady pre riadnu existenciu právnych vzťahov a súčasne aj ako výkladový prostriedok na ich aplikáciu v reálnom živote.
V podnikoch, v korých má účasť štát je bežnou praxou, že ich manažéri majú vyššie platy ako ministri. Môže sa stať, že pri odchode z týchto podnikov získajú vysoké odstupné, tzv. zlaté padáky.