Skúšobná doba predstavuje časový úsek, v rámci ktorého zamestnávateľ ako i zamestnanec testujú vzájomnú spokojnosť, plnenie svojich povinností a uplatňovanie práv, po uzatvorení pracovného pomeru. V súčasnosti je skôr už výnimkou uzatvorenie pracovného pomeru bez dohodnutej skúšobnej doby.
Zo psychologického aspektu ale samozrejme i z hľadiska pracovného pomeru je nevýhodou pre zamestnanca, ak v čase trvania skúšobnej doby zostane pracovne neschopným. Následne vyvstáva otázka, či takáto neplánovaná pracovná neschopnosť zamestnanca môže byť prekážkou skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, prípadne aký vplyv má trvanie pracovnej neschopnosti zamestnanca na dĺžku skúšobnej doby.
Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne
Skúšobná doba je upravená v ustanoveniach zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení („Zákonník práce“), najmä v ustanovení § 45.
Skúšobná doba:
má obligatórne stanovenú písomnú formu, ktorej nedodržanie je sankcionované neplatnosťou dohody o skúšobnej dobe
môže avšak i nemusí byť dohodnutá medzi zamestnávateľom a zamestnancom
nemožno ju predlžovať ani na základe dohody
nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.
Skúšobnú dobu možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Skúšobná doba nemôže byť platne dohodnutá po tom, čo už vznikol pracovný pomer; nemožno ju teda dohodnúť so spätnou platnosťou, ale najneskôr v ten deň, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu do práce (R 6/1984, Rozsudek Nejvyššího soudu ČSR z 31. 3. 1983, 6 Cz 12/83). Dodatočné dohodnutie skúšobnej doby pre pracovný pomer, ktorý už vznikol, je neplatné. Rovnako je neplatné dojednanie o skúšobnej dobe, ktoré bolo uzatvorené ústne pri ústnom dohodnutí pracovnej zmluvy.
Dĺžka skúšobnej doby – vplyv pracovnej neschopnosti zamestnanca
Skúšobnú dobu možno dohodnúť najviac v trvaní troch mesiacov. V trvaní najviac šesť mesiacov možno dohodnúť skúšobnú dobu
u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu
vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca
Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákonníka práca sa skúšobná doba predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Prekážky v práci na strane zamestnanca upravujú 5. časť Zákonníka práce, pričom ustanovenie § 141 uvádza ako jednu z dôležitých osobných prekážok v práci i dočasnú pracovnú neschopnosť pre chorobu alebo úraz.
Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že v prípade ak sa zamestnanec stane pracovne neschopným počas trvania skúšobnej doby, predlžuje sa skúšobná doba zamestnanca o dobu trvania pracovnej neschopnosti.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Uvedený spôsob je pomerne jednoduchý pre obe zmluvné strany.
Pracovný pomer možno v skúšobnej dobe skončiť pri splnení nasledovných podmienok:
Písomná forma. V uvedenom prípade však platí zároveň ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého nedodržanie písomnej formy právneho úkonu - skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe nebude sankcionované neplatnosťou.
Z akéhokoľvek dôvodu ale i bez uvedenia dôvodu.
Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
V praxi dochádza častokrát k nesprávnej interpretácii ustanovení o ochrannej dobe uvedenej v ustanovení § 64 Zákonníka práce a nesprávna aplikácia tohto ustanovenia i v prípade skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Je potrebné upozorniť, že uvedené ustanovenie chráni zamestnanca pred skončením pracovného pomeru počas dočasnej pracovnej neschopnosti zo strany zamestnávateľa pri výpovedi, nie pri skončení v skúšobnej dobe.
Záver
V prípade ak sa zamestnanec stane pracovne neschopným počas trvania skúšobnej doby, predlžuje sa skúšobná doba zamestnanca o dobu trvania pracovnej neschopnosti. Súčasne dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca nie je prekážkou pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Ak sa zamestnanec domnieva, že jeho skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nebolo v súlade so zákonom môže uplatniť na súde neplatnosť najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Autor: Mária Dvončová
