Dobré mravy vs. vyplácanie odstupného
Pokiaľ si predstavíme vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe manažérskej zmluvy, do výkonu funkcie generálneho riaditeľa, v ktorej je okrem iného ustanovené, že ak sa generálny riaditeľ vzdá svojej funkcie po uplynutí lehoty 12-tich mesiacov odo dňa, kedy zahájil výkon funkcie na tomto mieste, bude mu vyplatená jednorázová peňažná úhrada. Jej výška sa vypočíta ako dvadsaťštyrinásobok zlomku, v ktorého čitateli bude súčet všetkých mzdových plnení, na ktoré vznikne generálnemu riaditeľovi nárok pred vzdaním sa vedúceho miesta. Povedzme, že by išlo o sumu 320 000 eur. Generálny riaditeľ vypovie predmetnú zmluvu 7 dní potom, ako mu vznikne nárok na zaplatenie tohto odstupného.
Bude konanie generálneho riaditeľa a zaplatenie takéhoto odstupného v súlade s dobrými mravmi?
Podľa čl. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „zákon“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) výkon práva výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 39 OZ je Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z konania generálneho riaditeľa, kedy v zmysle uzatvorenej zmluvy túto vypovedá po 7-mich dňoch potom, ako mu vznikol nárok na zaplatenie odstupného, je možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že jeho cieľom, či zámerom by bolo ukončenie svojej funkcie za účelom získania odstupného v dotknutej výške. Aby sme dospeli k záveru, či bude konanie generálneho riaditeľa v rozpore s dobrými mravmi, musíme si položiť otázku, či má ustanovenie zákona týkajúce sa dobrých mravov rovnaký význam, ako ustanovenie vyplývajúce z OZ. Zákon je vo vzťahu k OZ lex specialis. Pokiaľ však neexistuje v zákone špeciálna právna úprava dobrých mravov, podľa ktorej by obsahovala iný význam jeho porušenia ako vyplýva z OZ, môžeme uzavrieť, že ich význam bude rovnaký. Pri posudzovaní tohto úkonu nie je potrebné prihliadať na zavinenie konajúceho, ale aplikovať zhodný výklad ako vyplýva z OZ. Uvedené má za následok, že konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa zákona bude zakladať rovnaký následok ako podľa príslušných ustanovení OZ, teda jeho neplatnosť.
Zlaté padáky v Českej republike
Na pôde našich českých susedov rozhodol Ústavný súd ČR o porušení práva na spravodlivý proces, keď všeobecné súdy priznali žalobcovi čiastku titulom zaplatenia odstupného, nakoľko podľa ich názoru by bolo v rozpore s dobrými mravmi iba také konanie žalobcu, ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi a súčasne je vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. Ústavný súd ČR vyslovil nasledovný právny názor:
- „Při posuzování toho, zda jde o výkon práva v rozporu s „dobrými mravy“ je vázán právním názorem, že zavinění jednajícího není podmínkou pro porušení zákazu výkonu práv v rozporu s dobrými mravy, a to s ohledem na to, že význam pojmu „dobré mravy“ je v § 14 odst. 1 zákoníku práce stejný jako v § 3 odst. 1 občanského zákoníku a naopak nelze význam tohoto pojmu ztotožňovat s významem pojmu „zneužití práva“. (Nález Ústavného súdu ČR, II. ÚS 129/16, zo dňa 7. marec 2017)
