# daň

Tento príspevok opisuje základný rámec aplikácie zákona o dani z pridanej hodnoty s príslušnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora na začínajúceho alebo už existujúceho podnikateľa.

Spojenie daňový raj je pomerne často skloňované v súvislosti s destináciami ako sú Spojené arabské emiráty, Cyprus, Holandské Antily, Seychely, či Panenské ostrovy. Z tohto spojenia je zrejmé, že sa jedná o krajiny, ktoré sú charakteristické nižším daňovým zaťažením (ak vôbec nejakým). Každý podnikateľ chce prirodzene platiť čo najmenej daní. Preto nastáva otázka, prečo potom každá slovenská spoločnosť nemá sídlo v jednom z daňových rajov?

Byť platiteľom DPH so sebou prináša rôzne administratívne povinnosti, ktoré si musí každý daňový subjekt svedomito strážiť, aby sa vyvaroval nepríjemnostiam s daňovými úradmi. Práve ucelenému výpočtu povinností je venovaný tento článok.

Jednou z najčastejších právnych foriem zárobkovej činnosti študentov stredných a vysokých škôl sú práce na dohodu (t.j. dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

S účinnosťou od 1.1.2012 sa administrácia daní riadi novým právnym predpisom; zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok). Tento zákon so sebou priniesol niekoľko zmien v daňovom konaní, na ktoré by si daňový subjekt mal dať pozor.

Keď dostaneme výplatnú pásku, sami seba sa pýtame, prečo tak veľa odvádzame do verejných rozpočtov. Jeden z takýchto odvodov, ktorý tam vidíme sú aj dane.

Generálny advokát Marco Darmon uvádza, že „Európske spoločenstvo pozostáva z právnych štátov, je nevyhnutne právnym spoločenstvom. Jeho vytvorenie ako aj fungovanie, inak povedané komunitárny pakt, spočíva na tom, že členské štáty rovnako rešpektujú komunitárny právny poriadok.“

Aj keď by sa to mohlo na prvý pohľad zdať očividné, tak daňová politika členských štátov Európskej únie nie je výhradne v kompetnecii jednotlivých štátov a ich vnútornej politiky. Určité kompetencie má v tomto smere aj Európsky súdny dvor.

V súčasnom krízovom období sa zmenšil výber daní, a preto vláda Slovenskej republiky hľadá možnosti, ako tento deficit zaplniť a udržať hladinu vybraných daní. Tento príspevok v krátkosti zobrazuje inštitút transferového oceňovania alebo tzv. prevodných cien.

Ako riešiť otázku daňovej príslušnosti v medzinárodnom kontexte nie je jednoduchá záležitosť ani v dnešnej globálne fungujúcej ekonomike.