Daňový poriadok je súčasťou komplexnej reformy daňovej a colnej správy, ktorá nadobudne účinnosť v roku 2012 a 2013. Jej cieľom je zjednotenie výberu cla, daní a odvodov. Daňový poriadok obsahovo vychádza zo starého zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Novým prvok je systematickejšie rozdelenie ustanovení do ucelenejších celkov a zjednotenie terminológie. Zásadné zmeny predstavujú hlavne nové ustanovenia. Celkovo však by mal Daňový poriadok znamenať rýchlejšiu komunikáciu medzi správcom dane a daňovým subjektom, keďže sa má znížiť potreba osobnej komunikácie so správcom dane. Daňový poriadok má ďalej zabezpečiť efektívnejšie fungovanie daňovej správy, zvýšiť mieru priamočiarosti a odstrániť nejednoznačné a neurčité pojmy.
K jednotlivým častiam daňového poriadku a čo jeho prijatie znamená pre daňové subjekty: Zavedenie prioritnej elektronickej komunikácie má nielen pozitívny vplyv na životné prostredie, ale vplýva aj na administratívne náklady spoločností, ktoré sú zrýchleným a efektívnejším spôsobom komunikácie medzi správcom dane a daňovým subjektom znížené, čím umožňujú daňovým subjektom zvýšiť svoj investičný potenciál. Medzi takéto novinky patrí aj nový spôsob platobného styku, ktorý by mal urýchliť činnosť správy daní, umožniť účtovať z dennou presnosťou, efektívnejšie vymáhať nedoplatky a zvyšuje tým rýchlosť a efektívnosť párovania platieb s predpismi.
Zefektívňuje sa aj správa daní a to novinkami v Daňovom poriadku, ktoré napríklad umožňujú miestne nepríslušnému správcovi dane uskutočniť miestne zisťovanie mimo svojej územnej pôsobnosti. Ďalej zmena nastala aj pri zhromažďovaní informácii, získavaní dokumentov, či zriadenie osobnej internetovej zóny pre daňové subjekty. Okrem toho platí, že Daňový poriadok chráni viac zodpovedné daňové subjekty a to tým, že zavádza explicitným ustanovením ustanovenie o precedentnom rozhodovaní správcu dane, či opatrenie proti nečinnosti správcu dane. Daňový poriadok zrušil niektoré zbytočné ustanovenia predošlého zákona, zaviedol nový inštitút nulitného rozhodnutia a vo všeobecnosti priniesol poriadok a systém do správy daní. Zákon „pleskol“ po prstoch daňovým dlžníkom, kedy rozšíril pôsobnosť záložného práva a tým zvýšil zabezpečenie pohľadávky správcu dane, kedy sa doposiaľ často krát ťažšie uplatnil inštitút záložného práva, nakoľko daňový subjekt vlastnil predmet záložného práva iba krátku dobu.
