Daňová príslušnosť v medzinárodnom kontexte

Vo všeobecnosti platí, že otázky daňovej príslušnosti rieši vnútroštátne právo každého suverénneho štátu. Z toho dôvodu existuje obrovské riziko, že daňový subjekt (fyzická alebo právnická osoba) bude spadať v dvoch, či viacerých štátoch pod režim neobmedzeného daňového rezidenta a tým mu môže byť ten istý jeho príjem zdanený dvakrát alebo viac. Ako najjednoduchší príklad nám môže slúžiť situácia Petra, amerického občana, ktorý sa presťahoval na Slovensko, kde aj pracuje a trvalo sa zdržiava. Ak neberieme do úvahy medzinárodné právo, tak Petrov príjem na Slovensku je zdanený dvakrát, a síce na Slovensku, pretože spadá pod § 2 písm. d) bod 1. zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a zároveň je daňovým rezidentom USA, ktorá má tzv. občiansky princíp, i.e. každý americký občan je neobmedzeným daňovým rezidentom USA a všetky jeho celosvetové príjmy sú predmetom zdanenia v USA.

Tieto disparity medzinárodného práva sú ekonomicky nebezpečné hlavne pri právnických osobách. Ak je nejaká spoločnosť zdanená za tú istú ekonomickú aktivitu viackrát, znižuje to jej zisk, a teda sumu disponibilných prostriedkov, ktoré môže investovať. V konečnom dôsledku to má negatívny dopad na životnú úroveň každého jedného obyvateľa.

Preto sa v oblasti medzinárodného práva vytvárajú medzinárodné zmluvy, najčastejšie bilaterálne, v ktorých sa zmluvné strany, štáty, dohodnú na riešení konfliktných otázok. Oba štáty majú veľkú motiváciu dohodnúť sa, pretože nedohodnutie sa môže ovplyvniť správanie sa daňových subjektov v neprospech predmetných štátov.

V nasledujúcej časti si rozdelíme jednotlivé prístupy suverénnych štátov k otázkam daňovej príslušnosti, z ktorých bude zrejmé, že potenciál dvojitého zdanenia pri medzinárodných ekonomických, či pracovných aktivitách je veľmi vysoký.

Fyzické osoby

[1]

Fyzická prítomnosť

• fyzická prítomnosť v krajine (e.g. 183 dní v roku) je rozhodujúci faktor. Napr.: Švédsko, Ukrajina, Cyprus, etc.
• fyzická prítomnosť v krajine je len parciálna podmienka. Napr.: Slovensko, Čína, Maďarsko, USA, etc.
• fyzická prítomnosť nehrá žiadnu rolu. Napr.: Slovinsko, Holandsko, Belgicko, etc.

Ostatné

• Miesto bývania (napr.: v Nemecku to môže byť aj hotelová izba, ak hosť ju má rezervovanú na dlhšie obdobie a má v nej veci trvalej spotreby ako zubná kefka, oblečenie na iné ročné obdobie a pod. Toto bol problém v prípade Borisa Beckera, ktorý chcel byť rezidentom Monaka, ale kvôli tomu, že sa jeho ubytovanie javilo ako permanentné zotrvanie, nemecké daňové orgány ho brali ako nemeckého rezidenta.) Zámer tu nie je podstatný. Napr.: Nemecko, Slovinsko, Portugalsko, etc.
• Centrum životných záujmov ako napríklad ekonomické, rodinné, sociálne aktivity. Napr.: Belgicko, Bulharsko, Španielsko, etc.
• Zámer zotrvať permanentne. Napr.: Čile, Turecko, UK, etc.
• Registrovaní. Napr.: Belgicko, Taliansko, Holandsko.
• Občianstvo. Napr.: Brazília, USA, Južná Kórea, etc.

Právnické osoby

Registrácia

• Registrácia je výlučným kritériom. Napr.: USA, Fínsko, Francúzsko, etc.
• Registrácia je len parciálnym kritériom. Napr.: Brazília, Nemecko, Island, etc.

Miesto manažmentu

• Miesto manažmentu je výlučným kritériom. Napr.: Hong Kong, Paraguaj, Singapur, etc.
• Miesto manažmentu je len jedno z kritérií. Napr.: Belgicko, Dánsko, Kanada, etc.

Ostatné

• Hlavné sídlo. Napr.: Belgicko, Čína, Indonézia, etc.
• Hlavné aktivity. Napr.: Izrael, Kambodža, Taliansko, etc.
• Národnosť akcionárov, či vedúcich pracovníkov. Napr.: Austrália, Fidži, Nový Zéland, etc.

Záver

Medzinárodné daňové právo ponúka širokú rozmanitosť vnútroštátnych právnych predpisov v otázkach daňovej príslušnosti. Je úlohou štátov a nadnárodných organizácii vytvárať právny rámec, ktorý rieši tieto odlišnosti v prospech princípov Adama Smitha; o spravodlivosti, určitosti, vhodnosti, či ekonomickej nevyhnutnosti. K tomu by som možno dodal aj ďalší motív a to je daňová neutralita v investičných aktivitách, i.e. rozhodnutie sa nemá opierať vôbec o daňové dopady investície.