Zákazy riba a gharar, ktoré sme bližšie analyzovali v predošlom článku, a ktoré sú v antagonistickom postavení k princípom moderného konvenčného finančného sektoru, možno adresovať finančnou štruktúrou, ktorá využíva pomenované zmluvné typy šaríe. Pre jednoduché financovanie mnohokrát postačí použitie len jedného typu; financovanie komplexných projektov sa však väčšinou realizuje kombináciou viacerých zmluvných typov. Na úvod sa pozrieme na štruktúry mušaraka a mudaraba, ktoré sú použiteľné tak na financovanie podnikateľskej činnosti ako aj na akvizičné financovanie, avšak si vyžadujú priamu účasť veriteľa v podnikaní, resp. účasť na spoluvlastníctve financovaného aktíva.
Mušaraka
Mušaraka je partnerstvo medzi financujúcou stranou a dlžníkom, ktoré v závislosti na požiadavkách príslušného národného práva môže byť neformálne alebo vo forme právnickej osoby/obchodnej spoločnosti. Pre ilustráciu, zo spektra obchodných spoločností podľa slovenského práva sa mušaraka najviac ponáša na verejnú obchodnú spoločnosť; z angloamerických štruktúr nápadne pripomína tzv. „general partnership“. Mušaraka vyžaduje, aby všetci partneri vložili do partnerstva tak kapitál, ako aj nápad, odbornosť alebo svoje služby. Predpokladom je teda partnerstvo rovnocenných strán, z ktorého vyplýva základné pravidlo že všetci partneri sú oprávnení spravovať záležitosti tohto partnerstva a konať v jeho mene. Od tohto pravidla je možné sa odchýliť delegovaním právomocí, čo využívajú partneri na také prerozdelenie úloh, v ktorom veriteľ / financujúci partner (ktorý do partnerstva chce poskytnúť iba kapitál) sa zdrží aktívneho angažovania v biznise a na „dlžníka“ (čiže partnera, ktorý potreboval kapitál a ktorý do partnerstva vniesol svoj nápad alebo zručnosti) deleguje úlohu aktívne sa starať o financovanú podnikateľskú činnosť aleo nadobudnuté aktívum. V každej z úloh financujúceho partnera alebo dlžníka môže byť viacero fyzických alebo právnických osôb.
Napriek nezhodám medzi niektorými teoretikmi prevláda názor, podľa ktorého je možné, aby sa partneri medzi sebou dohodli vopred na takom pomere rozdelenia zisku, ktoré nie je v priamom vzťahu k ich kapitálovému vkladu do partnerstva (avšak s kogentným obmedzením, že nie je možné sa vopred dohodnúť na pevnej nominálnej sume odmeny pre ktoréhokoľvek partnera). Na druhej strane sa ale všetci teoretici zhodujú, že nemožno zmeniť pomer, v ktorom partneri budú niesť straty a ktorý je pevne stanovený v pomere k ich úvodným vkladom do partnerstva, z čoho vyplýva pre financujúceho partnera vyššie riziko.
Práve z dôvodu nemožnosti si zmluvne dohodnúť iný pomer znášania strát sa zvykne používať variácia, tzv. mušaraka s klesajúcou účasťou, pri ktorej strany (do miery dovolenej príslušným právnym poriadkom vo vzťahu k právnej forme takéhoto partnerstva) vopred rozdelia súčet svojej účasti na partnerstve do podielových jednotiek rovnakej veľkosti a partner-dlžník sa zaviaže, že pri každom rozdelení zisku partnerstva použije vopred dohodnutú časť (alebo minimálnu časť) svojho podielu na zisku na odkúpenie podielových jednotiek financujúceho partnera. Financujúcemu partnerovi sa týmto spôsobom spláca jeho úvodný vklad (pričom stále má nárok aj na svoj podiel na zisku, ktorý predstavuje odmenu za poskytnutie kapitálu) a jeho participácia v biznise (spoločne s rizikom straty) sa postupom času zmenšuje, za predpokladu pozitívnych hospodárskych výsledkov podnikania. Toto partnerstvo sa skončí, keď príde k odkúpeniu celého podielu financujúceho partnera. V prípade akvizičného financovania, kedy financovaný predmet nie je zdrojom zisku (napr. dom), je financujúci partner namiesto podielu na zisku odmeňovaný tak, že časť predmetu, ktorá zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, prenajíma partnerovi-dlžníkovi za dohodnuté nájomné.
Mudaraba
Mudaraba je svojou formou veľmi podobná mušarake v tom, že ide o partnerstvo medzi financujúcou stranou a dlžníkom, avšak s tým rozdielom, že mudaraba už predpokladá rozdelenie partnerov na pasívnych (čiže takých, ktorí poskytujú iba kapitál potrebný na realizáciu podnikateľských aktivít) a na aktívnych (ktorí do partnerstva prinášajú svoje zručnosti a služby) Toto rozdelenie najviac pripomína formu komanditnej spoločnosti, resp. tzv. „limited partnership“. Mudaraba môže byť v závislosti na rozhodnutí financujúceho partnera buď neobmedzená (teda partner-dlžník má úplnú slobodu v tom, do čoho investuje kapitál, samozrejme za podmienky, že ide o niečo, čo šaría povoľuje) alebo obmedzená (kedy financujúci partner určí do čoho musí byť ním poskytnutý kapitál investovaný). V prípade, že mudaraba je angažovaná vo viacerých činnostiach (teda pokiaľ napr. nebola použitá forma samostatných spoločností pre každú činnosť jednotlivo), zisky a straty zo všetkých činností musia byť vzájomne skonsolidované pre výpočet konečného zisku alebo straty.
Podobne ako v prípade mušaraky, aj v rámci mudaraby sa môžu partneri dohodnúť vopred na pomere, v ktorom si budú medzi sebou deliť zisk partnerstva, avšak nevýhodou pre financujúceho partnera je dohodou nezmeniteľné pravidlo, že všetky finančné straty mudaraby nesie iba on. Takéto rozdelenie znášania strát je zo strany financujúceho partnera nevýhodné, keďže nabáda partnera-dlžníka robiť čo najviac rizikové investície (ktoré majú aj potenciál vyššieho zisku) na úkor viac konzervatívnych a zodpovedných investícií.
Záver
Vyššie uvedené štruktúry sú menej používané bankami z dôvodu nutnosti priamej účasti na podnikateľskej činnosti (zisk banky je závislý len na relatívnom úspechu podnikateľskej činnosti), pričom ziskovosť financujúcej strany ďalej znižujú náklady vynaložené na monitorovanie „dlžníka“ pri jeho nakladaní s finančnými prostriedkami. V prípade akvizičného financovania sú spomínané problémy menej markantné, ale samotná štruktúra môže byť ťažko realizovateľná z dôvodu bankovej regulácie, ktorá neumožňuje vlastníctvo financovaných predmetov, resp. z negatívneho dopadu evidovania takýchto predmetov v účtovníctve. Na druhej strane je tieto formy užitočné poznať, keďže formou mudaraby možno realizovať private equity alebo uzavretý investičný fond, v ktorých súkromní poskytovatelia kapitálu vystupujú v úlohách pasívnych partnerov a manažér fondu ako aktívny partner-podnikateľ, ktorý riadi investície. Mušaraka je zas vzťahom, na ktorom je postavených mnoho emisií sukuk (islamský participačný bond, ktorému sa budeme venovať neskôr).
