Martin Toček

Väzba predstavuje jeden z najciteľnejších zásahov do práv a slobôd jednotlivca. Väzba obmedzuje osobu, na ktorú sa v zmysle princípu prezumpcie neviny hľadí stále ako na nevinnú, na jednom z jej základných slobôd, na osobnej slobode. K takýmto zásahom môže dochádzať len v nevyhnutných prípadoch, na nevyhnutný čas a len v prísnom súlade s dikciou zákona. Väzba je prostriedkom ultima ratio, ktorý môže byť použitý len, ak miernejšie zásahy do integrity jednotlivca nemôžu byť použité alebo by boli neúčelné.

V tomto príspevku budeme rozoberať tému, blízku takmer každému Slovákovi. Tému, o ktorej laici často vedú polemické debaty a nevedia prísť na riešenie vzniknutých sporov. Kto je povinný odhŕňať sneh pred nehnuteľnosťou, ak chodník patrí mestu? Zaväzuje táto povinnosť majiteľa, alebo by sa s tým malo vysporiadať mesto?

Šikana. Slovo, ktoré zasahuje do jednej z najcitlivejších oblastí ľudského života. Jedná sa totiž o akési násilne správanie voči fyzickej, či psychickej integrite detí. Čo je však na tejto problematike ešte citlivejšie, agresormi sú taktiež deti, a preto je pri riešení sporov pri šikanovaní potrebné využívať osobitné postupy. Aké sú najproblematickejšie otázky šikanovania, čo hovorí právna úprava a ako vlastne so šikanou bojovať?

V dnešnom príspevku sa zameriame na problém každodenného života, s ktorým prichádza do styku takmer každý vodič motorového vozidla. Skúsenosť s neohľaduplnými, rýchlo jazdiacimi vodičmi je naozaj nepríjemná a niekedy sa bohužiaľ konči tragicky. Čo ale v prípade, ak je vodič naopak „spomalený“ a nereaguje dostatočne rýchlo na situáciu v cestnej premávke?

Dňa 12.10.2017 uzrela svetlo sveta rozsiahla novelizácia jedného z pilierov nášho právneho poriadku, Obchodného zákonníka. Zákonodarca prichádza s novinkami v oblasti fúzie podnikov, ale aj zodpovednosti štatutárov a spoločníkov, či v problematike tzv. „bielych koní“. V tomto príspevku by sme sa chceli venovať zmenám, ktoré sa dotkli zlúčenia a splynutia obchodných spoločností.

Horúcou právnou témou posledných dní, je veľká novelizácia Obchodného zákonníka, z 12.10.2017, ktorá priniesla rozsiahle zmeny. Okrem noviniek pri fúziách spoločností, či opatreniam, ktoré majú zabrániť praktikám tzv. bielych  koní, stoja za zmienku aj zmeny v zodpovednosti štatutárov a iných členov obchodných spoločností.

„Bielymi koňmi“ bývajú hovorovo označované rôzne podnikateľské konania, nesúce znaky nekalej činnosti. Laicky povedané dochádza k „dosadeniu“ osoby, spôsobilej na právne úkony, do funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti. Táto osoba, tzv. biely kôň, následne vystupuje a koná v mene spoločnosti, mnohokrát však na základe príkazov iných osôb, ktoré z právneho hľadiska stoja mimo spoločnosti, ovládajú ju však cez bieleho koňa.

Súčasnosť je dobou, kedy takmer neexistuje oblasť v živote človeka, ktorá by nebola „podchytená“ právnou úpravou. V oblasti práva trestného, je trendom rozširovanie o nové skutkové podstaty trestných činov, ako reakcia na vývoj spoločnosti a nové spôsoby páchania trestnej činnosti. Mnohé typy konaní sú sankcionované ako trestné činy napriek tomu, že laikom sa ich závažnosť nezdá vysoká a očakávali by skôr zaradenie k priestupku. Hranica medzi trestným činom a priestupkom je totiž v niektorých prípadoch veľmi tenká.

Problémom, ktorý trápi nejdeného Slováka, je bezpochyby neefektívne fungovanie úradníckeho aparátu. „Byrokracia“, voľne preložiteľná ako vláda úradníkov, je pojmom, ktorý na Slovensku už doslova „zľudovel“ a používa sa na vyjadrenie výhrad voči fungovaniu orgánov verejnej správy na rôznych úrovniach.  Čo však, ak tieto orgány rozhodujú spôsobom, ktorý sleduje dosiahnutie záujmov určitých osôb, alebo nekonajú vôbec?

Trestné právo je odvetvím, zaoberajúcim sa tou najzávažnejšou protiprávnou činnosťou, následkom ktorej sú najprísnejšie sankcie. Trestný zákon, ako základná úprava hmotnej časti trestného práva prináša rozmanitú škálu skutkových podstát trestných činov. Pri skúmaní každého skutku je potrebné dôsledne zisťovať okolnosti prípadu a dopracovať sa k správnej klasifikácii skutku. Nesprávne zaradenie činu k skutkovej podstate môže mať za následok neprimerane vysokú sankciu a v konečnom dôsledku predstavovať citeľný zásah do integrity jednotlivca.