Problematickými sú predovšetkým malé obce, či mestá, kde „každý každého pozná“. Nie je teda ničím ojedinelým, keď predovšetkým v takýchto lokalitách, predstavitelia verejnej správy nevykonávajú svoju funkciu striktne v súlade so zákonom. Dôkazom toho sú aj žiadosti o pomoc v podobných prípadoch.
Príklad
Predstavme si, že občan si nevie poradiť so situáciou, ktorá mu vznikla pri vybavovaní dedičských záležitostí na obecnom úrade. Podľa jeho slov, úradníci na obecnom úrade a starostka riešia veci podľa svojich osobných záujmov a záujmov svojich známych. Argumentuje rôznymi obštrukciami (napríklad absenciou odpovede starostky na sťažnosť z dôvodu prieťahov v konaní, a to ani po 4 mesiacoch), ktoré mu údajne bránia v uplatňovaní jeho práv. Subjekty mu odmietajú odovzdať dokumenty, požadované Katastrálnym úradom. Sťažovateľ tak nemôže svoj majetok na základe Geometrického plánu uviesť do právneho stavu.
Možné právne kroky
Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že v súvislosti s činnosťou resp. nečinnosťou orgánu verejnej správy došlo k zásahu do práv občana.
Prvou možnosťou, ktorú môže v takomto prípade využiť, je podať sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sťažnostiach). Na zodpovedanie akejkoľvek doplňujúcej otázky odkazujeme na znenie tohto zákona. Pre účely tohto príspevku však vyberáme najdôležitejšie z jeho ustanovení.
Zodpovedať si musíme predovšetkým na otázky kde a za akých okolností sťažnosť podať, akú ma príslušný orgán na vybavenie sťažnosti zákonnú lehotu a aké sankcie hrozia v prípade sťažovania vybavenia sťažnosti.
Na úvod ozrejmíme význam slova sťažnosť. V zmysle § 3 ods. 1 zákona o sťažnostiach:
- „Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým
a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy,
b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.“
Na správne podanie sťažnosti je potrebné splniť náležitosti, ktoré pre formu a obsah sťažnosti vymedzuje zákon a podať ju zákonom stanoveným spôsobom. V tomto bode odkazujeme na § 5 zákona o sťažnostiach, ktorý nebudeme z dôvodu jeho rozsiahlosti citovať.
Ďalším krokom pri podávaní sťažnosti je potreba poznať, komu sťažnosť podať. Na túto otázku nám odpovedá § 11 zákona o sťažnostiach, ktorý upravuje príslušnosť na vybavenie sťažnosti. Z dikcie § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach vyplýva, že: „ Na vybavenie sťažnosti je príslušný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy.“ Ak by sme však sťažnosť chceli podať proti vedúcemu orgánu verejnej správy, na jej vybavenie bude príslušný najbližší nadriadený orgán verejnej správy.
Opomínať ale netreba ani § 12 ods. 1 zákona o sťažnostiach, v zmysle ktorého: „Sťažnosť nesmie byť pridelená na prešetrovanie a vybavenie tomu, proti komu smeruje, ani zamestnancovi v jeho riadiacej pôsobnosti.“ Týmto ustanovením sa má zabezpečiť nestrannosť pri vybavovaní sťažností.
Na zákonné uplatnenie svojich práv musíme poznať tiež lehoty, v rámci ktorých musí byť o sťažnosti rozhodnuté. Z dikcie § 13 zákona o sťažnostiach vyplýva, že príslušný orgán musí sťažnosť vybaviť do 60 pracovných dní. Ak ide o sťažnosť náročnú, môže byť táto lehota predĺžená vedúcim orgánu verejnej správy alebo ním splnomocneným zástupcom, a to o 30 pracovných dní. Sťažovateľa však o tom musí bezodkladne upovedomiť a vysvetliť mu dôvod takéhoto predĺženia. Lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni jej doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie. Sťažovateľ však nesmie zabudnúť ani na lehotu, ktorú mu zákon ukladá v prípade, ak ho orgán verejnej správy v nevyhnutnom rozsahu vyzve na spoluprácu. Lehota na poskytnutie spolupráce sťažovateľa je 10 pracovných dní od doručenia písomnej výzvy sťažovateľovi. Orgán verejnej správy sťažovateľa poučí, že v prípade neposkytnutia potrebnej spolupráce alebo jej neposkytnutia v stanovenej lehote, sťažnosť odloží podľa § 6 ods. 1 písm. i tohto zákona. Ďalej je potrebné ozrejmiť, že v čase od odoslania výzvy na poskytnutie spolupráce do jej poskytnutia lehota na vybavenie sťažnosti neplynie.
V súvislosti so sankciami v prípade nezákonného postupu pri vybavovaní sťažnosti zákon uvádza poriadkovú pokutu. Podľa § 24 ods. 1 zákona o sťažnostiach: „Orgánu verejnej správy, ktorý neplní povinnosti podľa tohto zákona a tým sťažuje vybavovanie sťažnosti, marí jej vybavovanie alebo nápravu nedostatkov, môže orgán verejnej správy príslušný na vybavenie sťažnosti uložiť poriadkovú pokutu do výšky 650 eur.“ Poriadkovú pokutu je možné uložiť aj opakovane až do výšky 6500 eur.
Zdroj: matepravo.sk
