V súvislosti s väzbou sa často vynárajú otázky jej prípustnosti a zákonnosti a osoby, ktoré museli vo väzba stráviť nejaký čas, môžu byť v prípade zákonom stanovených podmienok odškodnení za ujmu, ktorá im bola týmto zásahom spôsobená. Ústavný súd SR (ďalej len ÚS) prišiel 31.8.2017 s nálezom, v ktorom ozrejmil otázku kompenzácie za škodu spôsobenú väzbou v prípade, keď došlo k oslobodeniu spod obžaloby.
Skutkový stav
Sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. TP 1612/2009 z 2.2.2009 vzatý do väzby z dôvodu obavy z pokračovania v trestnej činnosti (§ 71 ods.1 písm. c Trestného poriadku). Dôvodom pre vzatie sťažovateľa do väzby bolo vznesenie obvinenia (31.1.2009) zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi (§ 172 ods.1 písm. d Trestného zákona). Väzba trvala 287 dní (31.1.2009 – 13.11.2009) a skončila sa oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4 T 110/2009 z 13.11.2009. Sťažovateľ bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu nedokázania, že skutok bol spáchaný obžalovaným. K tomuto stavu došlo v dôsledku nesprávneho postupu policajta pri zaisťovaní dôkazov, čim sa dôkazný materiál stal formálne nepoužiteľným. Následne bolo prokurátorom podané odvolanie, ktoré ale Krajský súd v Bratislave zamietol.
Slova sa následne chopil sťažovateľ a na Okresnom súde v Trnave (ďalej len okresný súd) podal žalobu proti Slovenskej republike, ktorou sa domáhal náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe vo výške 6916,93 eur. Pri svojej argumentácii sa opieral o zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zmysle neskorších predpisov (ďalej len zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Okresný súd žalobu zamietol a po sťažovateľovom odvolaní tento rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Trnave (ďalej len odvolací súd). Pre detailnejšie informácie o argumentácii týchto súdov, odkazujeme na štúdium predmetného Nálezu - I. ÚS 399/2016.. Ďalej sa budeme venovať len názoru ÚS.
Argumentácia ÚS
Sťažovateľ namietal porušenie svojho práva na súdnu ochranu, práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a práva na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľ tvrdil, že oslobodením spod obžaloby sa v zmysle prezumpcie neviny považuje za nevinného, a preto sú úvahy súdu o tom, že mal pri sebe drogu neprípustné a zasahujú do princípu prezumpcie neviny. Odvolací súd, vo svojom postupe pochybenia nevidel. Vo vyjadrení k sťažnosti sa odvoláva na § 8 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z dikcie § 8 ods.5 písm. b a ods. 6 písm. a vyplýva, že Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby ak bol spod obžaloby oslobodený. Právo na náhradu škody ale nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzby zavinila sama.
ÚS sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie nepovažoval za arbitrárne ani celkom zjavne neodôvodnené. ÚS ďalej konštatoval, že nepochybné je u sťažovateľa zaistenie plastového vrecka, obsahom ktorého bol heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu s hmotnosťou 25.675 g a priemernou koncentráciou účinnej látky. ÚS sa tiež stotožnil s argumentáciou, že na naplnenie podmienok, umožňujúcich nárokovať si náhradu škody v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je potrebné nielen splnenie pozitívnej podmienky, teda oslobodenie spod obžaloby, ale aj naplnenie podmienky negatívnej, a teda neexistencie zavinenia väzby na strane osoby, ktorá sa vo väzbe nachádzala. K oslobodeniu však v tomto prípade došlo len v dôsledku nesprávneho postupu policajta a následnej strate formálnej dôkaznej sily tohto dôkazného prostriedku. Faktom však naďalej ostáva, že sa skutok stal. Prístup súdov tak nie je nepochopiteľný alebo neodôvodnený.
Z uvedených dôvodov sa ÚS rozhodol sťažnosti nevyhovieť.
Zdroj: Ústavný súd SR
