# Ústavný súd
Ústavné garancie súdnej ochrany. Ktoré súdy "získali" najviac nálezov zo strany Ústavného súdu SR?
Predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky, JUDr. Lenka Praženková, ako členka viacerých pracovných skupín, ktoré spolupracujú s expertmi z Európskej komisie pre efektívnu justíciu CEPEJ, sa aktívne zapája do zlepšovania fungovania justície na Slovensku. V médiách ako aj medzi odbornou verejnosťou najviac rezonujú témy vzniku funkcie tzv. lietajúcich sudcov a špecializácia súdov. Stanovisko predsedníčky súdnej rady k návrhom reformy súdnictva, ktoré predstavilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, nájdete v tomto článku.
Dňa 13. júla 2018 bola do podateľne Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) podaná sťažnosť Aslana Achmetoviča Jandieva (ďalej aj „sťažovateľ“).
Ústavný súd Slovenskej republiky za I. polrok 2018 vybavil 1 469 podaní a jeden sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodol v priemere o 113 podaniach (návrhoch a sťažnostiach)
Touzo cestou sa pripájame k blahoželaniam a želáme veľa úspechov v profesionálnom živote a odhodlania k obhajobe ústavných princípov.
Ústavný súd ČR rozhodoval vo veci, ktorá sa týkala odškodnenia advokáta pre pochybenie v rámci vedeného disciplinárneho konania. Zaoberal sa aj otázkou zodpovednosti za toto pochybenie a otázkou aktívnej vecnej legitimácie, s čím súvisela aj úspešnosť ústavnej sťažnosti. Pozrieme sa na to, ako sa Ústavný súd ČR vysporiadal s týmito otázkami a zároveň sa budeme venovať aj odpovedi na otázku, či je takýto judikát možné aplikovať aj v našich podmienkach.
Prečo Ústavný súd Slovenskej republiky svojim nálezom „prelomil“ právnu zásadu „nemo plus iuris“?
Tento príklad najnovšieho rozhodnutia Ústavného súdu SR svedčí o tom, že aj prieťahy v nesporovom konaní sa môžu vyšplhať do extrému, ktorý by naozaj nemal prichádzať v úvahu.
Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, ale najmä prieťahy (extrémne a opakované) zistené v rámci rozhodovacej činnosti ústavného súdu sú odrazom existujúceho neuspokojivého stavu, ktorý dlhodobo znižuje dôveryhodnosť občanov voči súdom a ich rozhodovacej činnosti.