Rady

Muž, ktorý po niekoľkých rokoch manželstva začal žiť ako žena. Aj toto prináša život. Ako sa však zmenilo jeho právne postavenie?

Európska komisia a rada predstavili návrh novej smernice o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu. Za cieľ si kladie modernizáciu aspektov práva EÚ v oblasti autorských práv zohľadňujúcich technologický vývoj a nové distribučné kanály chráneného obsahu na vnútornom trhu. Úprava na úrovni členských štátov nenapĺňa uspokojivo ciele, ktoré si táto smernica vytyčuje z dôvodu rozsahu, účinkov a cezhraničného rozmeru a preto je ich potrebné riešiť na úrovni Únie.

Rozhodcovské konanie, alebo arbitráž, patrí od dávnych čias k najefektívnejším metódam riešenia sporov. Napríklad už v stredoveku sa pomocou lokálnych arbitrážnych tribunálov riešili spory medzi obchodníkmi. Tieto tribunáli uplatňovali pravidlá, ktoré vycházadali zo zvyklostí konkrétneho odvetvia nazývané lex mercatoria (voľný preklad: obchodné právo). Hmotné právo sa od čias stredoveku značne zmenilo, jeho výkon však naďalej ostáva dosť archaický. Písomná komunikácia pomocou pošty, dlhé lehoty na odpoveď ako aj rigidné pravidlá inštitúcií, ktoré facilitujú arbitráž v súčasnosti sú v 21. storočí prežitok, ktorý brzdí obchod a narúša poslanie, ktoré tribunáli pôvodne mali. Je čas aby sa rýchlosť, efektivita a flexibilita vrátili na mapu riešenie obchodných sporov.

Všetky informácie uvedené v tomto článku sú aplikovateľné aj na situácie na Slovensku. Ide totiž o výklad práva EÚ, ktorý platí aj pre nás.

Zamysleli ste sa niekedy nadtým, čo všetko prezrádzate predajcom účasťou v ich bonusových kluboch, používaním vernostných kariet alebo registráciou v ich obchodoch?

Má aj živnostník nárok na dávku v nezamestnanosti? Za akých podmienok?

Dneska si naservírujeme vec, ktorá sa môže týkať každého z nás, rozsudok vo veci  C‑105/17, Evelina Kamenova proti Komisii na ochranu spotrebiteľa.

Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (pactum de contrahendo) predstavuje záväzok uzavrieť v budúcnosti hlavnú „ostrú“ zmluvu. Podstata tohto inštitútu bola známa už rímskym právnikom. V súčasnosti ju pozná väčšina zahraničných právnych poriadkov, hoci nie všade má svoje výslovné zakotvenie. Vychádza sa tam predovšetkým z názoru právnej vedy, že takáto úprava je vzhľadom na princíp zmluvnej voľnosti nadbytočná.[1] V slovenskom právnom poriadku máme inštitút zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy výslovne zakotvený, a to hneď v dvoch základných kódexoch súkromného práva – v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.

Spoločnosť Western Brands LLC, podnikajúca aj pod značkou Crocs, už nemá výhradné práva na dizajn známych šlapiek.

Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 1506/13 rozhodoval o ústavnej sťažnosti jedného z rodičov (matky) proti rozhodnutiu krajského súdu, v ktorom krajský súd rozhodol o zverení dieťaťa predškolského veku do striedavej starostlivosti oboch rodičov, a to v intervale 14 dní.