"Osobu, ktorá na internetovej stránke zverejní určitý počet inzerátov na predaj tovaru, nemožno automaticky označiť za „obchodníka“. Tak uviedol Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí 4. októbra 2018 v Luxemburgu.
O čo išlo?
Spotrebiteľ si na webovej stránke určenej na inzerciu a predaj tovaru, kúpil hodinky. Po tom, čo zistil, že hodinky nemali vlastnosti uvedené v inzeráte, predajca (p. Kamenova) odmietol vziať tovar späť a vrátiť uhradené peniaze. Spotrebiteľ teda podal sťažnosť na dozorný orgán (u nás je ním Slovenská obchodná inšpekcia) Dozorný orgán na základe kontroly tento stránky zistili, že k 10. decembru 2014 mal predajca na tejto stránke zverejnených celkovo osem inzerátov na predaj rôzneho tovaru.
Kto je to spotrebiteľ?
Je to bežný človek nakupujúci tovar alebo služby na vlastnú potrebu od obchodníka, ktorý je podnikateľom. Teda my všetci, bežní zákazníci.
Rozhodnutím z 27. februára 2015 Dozorný orgán konštatoval, že sa p. Kamenova dopustila správneho priestupku a na základe vnútroštátneho zákona o ochrane spotrebiteľa jej uložila viacero pokút. Voči tomuto rozhodnutiu podala p. Kamenova na Okresný súd Varna žalobu z dôvodu, že nemá postavenie obchodníka a ustanovenia bulharského zákona o ochrane spotrebiteľa preto nie sú uplatniteľné.
Ide o to, že pri kúpe cez internet máte právo odstúpiť od zmluvy- teda právo vrátiť tovar a požadovať vrátenie sumy uhradenej za tovar. Platí to však len v prípade, že predajca tovaru je obchodníkom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť.
Ak je predajca bežnou osobou, zákon o ochrane spotrebiteľa sa neuplatňuje a platí Občiansky zákonník. Teda bežný človek, ktorý predáva tovar nepatrí pod kompetenciu SOI a spotrebiteľskú reguláciu.
Rozsudkom z 22. marca 2016 súd zrušil rozhodnutie dozorného orgánu, proti čomu sa však dozorný orgán odvolal, pričom súd konanie prerušil a položil Súdnemu dvoru EÚ nasledujúcu otázku o výklade spotrebiteľských smerníc EÚ:
„Možno fyzickú osobu, ktorá na internetovej stránke zverejní väčší počet inzerátov, ktorými ponúka na predaj tovar značnej hodnoty, kvalifikovať ako „obchodníka“ v zmysle smernice o nekalých obchodných praktikách v spotrebiteľských vzťahoch?“
Rozhodnutie Súdneho dvora:
Vo svojom rozsudku Súdny dvor v prvom rade uvádza, že v zmysle čl. 2 smernice 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom, možno za obchodníka považovať akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka.
Súdny dvor ďalej konštatuje, že je potrebné posúdiť každý individuálny prípad osobitne a to na základe všetkých skutkových okolností. Najmä to, či sa
- predaj uskutočnil organizovaným spôsobom,
- či k nemu dochádza systematicky alebo s cieľom dosiahnuť zisk
- a takisto aj právne postavenie a technickú spôsobilosť predajcu.
Za týchto okolností Súdny dvor vyvodil záver, že fyzickú osobu, ktorá na internetovej stránke súbežne zverejní určitý počet inzerátov, možno kvalifikovať ako „obchodníka“ a táto činnosť môže predstavovať „obchodnú praktiku“ len vtedy, ak táto osoba koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania. Avšak to musí so zreteľom na všetky okolnosti relevantné v konkrétnom prípade posúdiť vnútroštátny súd na základe bodov uvedených vyššie.
Inými slovami
Ak uverejňujete inzeráty na webe a máte ich viacero, nie ste automaticky považovaný za obchodníka a teda nespadáte pod kontrolu SOI a pod reguláciu ustanovenú zákonmi o ochrane spotrebiteľa. Teda apriori neplatí ani právo kupujúceho na odstúpenie od zmluvy a vrátenie peňazí a iné práva a povinnosti.
Platiť pokutu z vlastného osobného majetku by ste asi nechceli. A to až do 66 400 EUR.
Ak však z povahy Vášho konania vyplynie „cieľavedomá inzercia“, teda to že to robíte organizovane, systematicky (napr. robíte k tomu reklamu alebo komerčnú prezentáciu Vašich tovarov alebo služieb), usilujete sa dosiahnuť zisk (teda získať viac peňazí ako je len kompenzačná hodnota Vášho tovaru alebo kompenzácia straty času pri poskytovaní služieb) alebo disponujete technickým zázemím na vybavovanie objednávok a správu kupujúcich, tak za obchodníka budete považovaní aj v prípade, ak nie ste registrovaným podnikateľom, ale len bežnou osobou.
Teda vplyvom aktivít, ktoré vykonávate nadobudnete postavenie obchodníka-predávajúceho spadajúceho pod zákony o ochrane spotrebiteľa a pod dohľad Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Nezabúdajte na tento paragraf zákona o ochrane spotrebiteľa:
§ 26 Ochrana spotrebiteľa pri neoprávnenom podnikaní
Povinnosti výrobcu, predávajúceho, dovozcu alebo dodávateľa majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti obchodníka bez oprávnenia na podnikanie.
