Všetky členské štáty, teda aj Slovensko, majú právo určiť pre svojich občanov vek odchodu do dôchodku. Tento vek je vo väčšine prípadov odlišný pre ženy a mužov, a ženy majú možnosť odísť na dôchodok skôr.
V tomto článku Vám prinášame zaujímavý prípad, v ktorom vnútroštátne právne predpisy Spojeného kráľovstva neumožňovali nijaké riešenie, v ktorom by neprichádzalo k priamej diskriminácii.
Prípad sa týka muža narodeného v roku 1948, ktorý ako 26 ročný uzavrel manželstvo so svojou ženou.
Po niekoľkých rokoch manželstva začal v 90. rokoch žiť ako žena, čo predchádzalo následnej chirurgickej zmene pohlavia v roku 1995. V tomto roku mala táto osoba 47 rokov.
Po zmene pohlavia musíte splniť podmienky, aby nové pohlavie štát uznal
Osoby, ktoré sa rozhodnú pre zmenu pohlavia, sa po splnení niektorých podmienok stávajú držiteľmi úplného osvedčenia o uznaní zmeny svojho pohlavia.
Jednou zo spomínaných podmienok je však aj zrušenie manželstva, za účelom zabrániť manželstvu osôb s rovnakým pohlavím.
Zrušenie manželstva v tomto prípade z náboženských dôvodov neprichádzalo do úvahy čo spôsobilo, že táto osoba osvedčenie nezískala.
V roku 2008 dovŕšil (pôvodne) muž vek 60 rokov, čo podľa vnútroštátnych predpisov Spojeného kráľovstva pre ženy predstavuje vek odchodu do dôchodku, no keďže nedisponoval osvedčením o uznaní zmeny svojho pohlavia, bol na takéto právne úkony naďalej chápaný ako chlap, teda jej také právo ešte neprislúchalo.
Na jednej strane táto osoba žila už niekoľko rokov ako žena, no na druhej strane bola právnym systémom stále braná ako chlap.
Keďže pre tento manželský pár neprichádzal rozvod do úvahy, nebola schopná získať osvedčenie potrebné k priznaniu starobného dôchodku.
Podľa právnych predpisov existovali len dve riešenia – diskriminácia tejto osoby spôsobom núteného rozvodu alebo diskriminácia formou nepriznania dôchodku.
Obrátila sa teda na súd. Najvyšší súd Spojeného kráľovstva sa na Súdny dvor Európskej únie obrátil s otázkou, či je ustanovenie, ktoré podmieňuje vydanie osvedčenia tým, že osobu núti rozviesť sa, v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením.
Ako rozhodol Súdny dvor EÚ?
Súdny dvor dospel k záveru, že takáto právna úprava diskriminuje a teda znevýhodňuje tých uchádzačov o priznanie starobného dôchodku, ktorí zmenili pohlavie po uzavretí manželstva v porovnaní s tými, ktorí pohlavie nezmenili.
Jedná sa teda o priamu diskrimináciu na základe pohlavia. Súdny dvor sa tiež zaoberal skutočnosťou, že dôchodok má byť určitá pomoc v starobe pre ľudí, ktorí počas svojho pracovného života odvádzali patričné poplatky, a cieľ tohto inštitútu teda vôbec nerieši, či daná osoba je v manželskom zväzku alebo nie.
Súdny dvor teda rozhodol, že ustanovenie, ktoré túto osobu nútilo rozviesť sa, bolo podľa smernice zakázané a možnosť nepriznať starobný dôchodok z vyššie uvedených dôvodov bola považovaná za diskriminačnú.
