# zamestnávateľ
Neuspokojivé plnenie pracovných úloh je jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom spôsobom výpovede. Tento výpovedný dôvod sa v praxi často zamieňa s menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Aby sme sa vyhli riziku neplatnosti výpovede podanej zo strany zamestnávateľa je potrebné oba výpovedné dôvody od seba dôsledne odlišovať, hoci nie je vylúčený v konkrétnom prípade ich súbeh (a v praxi k tomu väčšinou aj dochádza, nakoľko porušovanie pracovnej disciplíny má väčšinou dopad aj na úroveň plnenia pracovných úloh). V tomto príspevku sa však nebudeme venovať rozdielom medzi týmito výpovednými dôvodmi. Ambíciou je detailnejšie venovať sa praktickým úskaliam využitia výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce v situácií, kedy zamestnanec opakovane neuspokojivo plnení pracovné úlohy.
Je možné sa obrátiť na inšpektorát práce, ak Vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu, prípadne ďalšie mzdové nároky? Aké sú v tejto súvislosti jeho právomoci?
Kto rozhoduje o termíne čerpania dovolenky? Za akých podmienok Vám jej čerpanie môže zamestnávateľ nariadiť? Ako je to s čerpaním dovolenky pri skončení pracovného pomeru a nástupe na materskú dovolenku?
Už o pár mesiacov budú všetky inzeráty s ponukou pracovnej pozície povinne obsahovať i údaj o mzde, ktorá je ponúkaná za výkon danej práce.
Skutočnosti opísané v tomto článku sú jedným z najdôležitejších súdných rozhodnutí ostatných 20 rokov. Hovoríme totiž o ochrane súkromia a osobnostnej sféry každého človeka.
Jedným z najčastejších obchodnoprávnych problémov na Slovensku je nesplnenie záväzku podnikateľom. V prípade zamestnancov je to nevyplatenie mzdy. Aké prostriedky ochrany nám ponúka právo?
Podľa súčasnej platnej legislatívy v oblasti pracovného práva je na Slovensku zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu mzdu, pričom takáto mzda nemôže byť nižšia ako je minimálna mzda ustanovená osobitným zákonom. V Slovenskej republike každoročne minimálna mzda rastie, pretože jej výška závisí od celkovej ekonomickej a sociálnej situácie v krajine. Aká je hranica minimálnej mzdy na rok 2014 a ako sa postupne jej výška vyvíjala za minulé roky?
Od januára 2014 sa návrhom opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny mení maximálna suma mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov. Nové opatrenie zohľadňuje najmä aktuálnu situáciu rastu životných nákladov študentov stredných a vysokých škôl.
Právna úprava zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na odložených veciach a teda aj možnosti následného odškodnenia zamestnanca je upravená v § 193 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení.