Nevyplatil Vám zamestnávateľ mzdu? Pomôže inšpektorát práce?

Prinášame Vám posledný článok zo série článkov o nevyplatenej mzde, resp. peňažných nárokoch voči zamestnávateľovi a o právnych možnostiach, ktoré má zamestnanec. V predchádzajúcich článkoch sme bližšie vysvetlili

• pojem mzda

• možnosť podania trestného oznámenia

• možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru

• využitie garančného poistenia zamestnávateľa

V tomto článku zodpovieme bližšie otázku, či je možné sa v prípade nevyplatených mzdových nárokov voči zamestnávateľovi obrátiť na inšpektorát práce, či je ten oprávnený v tejto veci konať a dokáže zabezpečiť vymoženie nárokov v prospech zamestnanca.

Právna úprava inšpekcie práce

Pôsobnosť inšpekcie práce upravuje zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení („ zákon o inšpekcii práce“).

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) je inšpekcia práce dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

Štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce. Dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov vykonávajú práve inšpektoráty práce.

Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení („Zákonník práce“) stanovuje taktiež právo zamestnanca obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce: „Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.“

Výzva zamestnávateľovi – následne podnet na inšpektorát práce

Pred podaním podnetu na inšpektorát práce, rovnako ako pred inými právnymi krokmi, ktoré sme vysvetlili v prechádzajúcich článkoch, je vhodné písomne vyzvať zamestnávateľa k uspokojeniu mzdových nárokov zamestnanca s určením lehoty, v ktorej k tomu má dôjsť.

Inšpektorát práce šetrí podnety v oblasti inšpekcie práce týkajúce sa nevyplatených mzdových nárokov, a to  vykonaním inšpekcie práce u zamestnávateľa.

Inšpekciu práce vykoná ten inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode sa nachádza prevádzka, pracovisko zamestnanca, pričom je povinný ju vykonať

• do 30 dní od doručenia podnetu zamestnanca(podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce)  

• v odôvodnených prípadoch najneskôr do 60 dní od doručenia podnetu,

• a ak nemožno vzhľadom na povahu veci inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť Národný inšpektorát práce; inšpektorát práce je povinný o predĺžení lehoty, dôvode jej predĺženia a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.

Ak pri výkone inšpekcie inšpektorát zistí nedostatky, resp. porušenie pracovnoprávnych predpisov napríklad nevyplatenie mzdy a ďalších mzdových nárokov,

• nariadi zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky a

• určí lehotu, v ktorej majú byť zistené nedostatky odstránené.

Zamestnanec, ktorý podal sťažnosť, obdrží o výsledku inšpekcie práce odpoveď, s konkrétnym uvedením porušení a doporučeným postupom ako vymôcť zákonný nárok.[1]

Zamestnávateľ môže dostať pokutu

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) je inšpektorát práce oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu v prípade porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona o inšpekcii práce, Zákonníka práce, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade nezaplatenia mzdy a oprávnených mzdových nárokov zamestnanca zo strany zamestnávateľa, je inšpektorát práce oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu, a to až do výšky 100 000 eur.

Záver

Záverom je potrebné upozorniť, že podnet alebo sťažnosť na inšpektorát, resp. vykonanie inšpekcie  nezaručí zamestnancovi žiadnym spôsobom zaplatenie jeho mzdových nárokov voči zamestnávateľov. Ak tento napriek povinnosti uloženej mu inšpektorátom práce peňažné nároky zamestnanca neuspokojí v uloženej lehote, prichádza do úvahy ich vymoženie súdnou cestou. Súčasne je možné celú právnu záležitosť riešiť i ďalšími spôsobmi, ktoré sme bližšie vysvetlili v prechádzajúcich článkov, ktoré sa venujú téme nevyplatenej mzdy.