# medzinárodné zdaňovanie

Daňové raje prirodzene priťahujú pozornosť. Každé zaplatené euro štátu je podstúpené testom spravodlivosti. Každá aktuálna kauza o neefektívnom hospodárení štátu či každý výtlk na ceste zvyšuje šance na stotožnenie sa s názorom, že výška daní a odvodov je nespravodlivá a je potrebné ju optimalizovať. Táto problematika si však vyžaduje hlbší exkurz hlavne do filozoficko-ekonomických súvislostí, čo však nie je témou tohto príspevku. Sú daňové raje riešením pre takúto optimalizáciu?

Globálny svet ekonomiky a finančných transakcií uskutočňovaných v offshore centrách je nepochybne jadrom moderného chápania obchodu a to nielen teoreticky. Berúc do úvahy štatistiky pochádzajúce zo zahraničného prostredia rovnako ako aj informácie mapujúce slovenské podnikateľské prostredie, prítomnosť fenoménu využívania destinácií označovaných ako daňové raje je viac ako zreteľná.

Zmluvy na zamedzenie dvojitého zdanenia sa dnes dotýkajú každého, koho príjem súvisí s viac ako dvoma suverénnymi štátmi. Ak napríklad fyzická osoba pracuje v zahraničí, ale je občanom Slovenskej republiky alebo firma je registrovaná na Slovensku, ale má aj príjmy zo zahraničia, ako sa tieto príjmy zdaňujú a kde? Na tieto otázky odpovedajú práve daňové zmluvy a spôsob akým sa interpretujú.

Pod pojmom thin capitalization sa rozumie metóda s ktorou sa stretávame pri daňovej optimalizácii pri medzinárodnom zdaňovaní.

V súčasnom krízovom období sa zmenšil výber daní, a preto vláda Slovenskej republiky hľadá možnosti, ako tento deficit zaplniť a udržať hladinu vybraných daní. Tento príspevok v krátkosti zobrazuje inštitút transferového oceňovania alebo tzv. prevodných cien.