Medzinárodná daňová optimalizácia a daňové raje

Daňové raje ako globálny trend

Podľa aktuálneho rebríčka miliardárov zostavovaného agentúrou Bloomberg (Bloomberg Billionaires Index) viac ako 30% z 200 najbohatších ľudí sveta kontroluje aspoň časť svojho majetku prostredníctvom offshore holdingových spoločností alebo obdobného domáceho subjektu, kde vlastnia aktíva len nepriamo. Tento odhad potvrdzuje aj organizácia Tax Justice Network, ktorá sa snaží o podporu transparentnosti v oblasti svetových financií. Vo svojej štúdii z roku 2012 uvádza, že majetok svetovej elity vo výške 21 biliónov amerických dolárov sa vďaka sofistikovanej sieti daňových rajov nachádza mimo ich domácich jurisdikcií a teda aj zdaňovacej povinnosti. Ide o sumu zodpovedajúcu približne japonskému a americkému HDP dokopy. Informácie zozbierané pre potreby štúdie  pochádzajú z dôveryhodných zdrojov, napríklad Medzinárodného menového fondu a Banky pre medzinárodné zúčtovanie a o ich pravdivosti asi nejestvujú dôvodné pochybnosti. Atraktivita daňových rajov je pre všeobecne známe výhody pochopiteľná, offshore podnikanie však so sebou prináša aj škodlivé javy, predovšetkým možnú legalizáciu príjmov z trestnej činnosti.

Známy kritik daňových rajov Nicholas Shaxson sa vo svojej knihe Treasure Islands podrobne zaoberá negatívnymi vplyvmi aktivít v daňových rajoch všeobecne a aj konkrétne ich dopadmi v rámci jednotlivých krajín. Daňové raje považuje za srdce globálnej ekonomiky, pretože „ich chápadlá sa nachádzajú v podstate vo všetkom.“  Ako najvýraznejší príklad uvádza práve ďalej spomínané Holandsko. Významná je aj snaha medzinárodných organizácií, predovšetkým OECD regulovať situáciu v oblasti daňových rajov.  Taktiež EÚ sa pokúša obmedziť únik spoločností do daňových rajov s cieľom eliminovať straty, ktoré sa pohybujú približne vo výške jeden bilión EUR ročne. Podľa jej plánov, pôvodná definícia daňového raja ako ju sformulovala OECD by sa mala sprísniť a tiež by malo dôjsť k vypovedaniu bilaterálnych dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia.

Slovenskí podnikatelia preferujú Holandsko

Vyššie uvedený trend využívania preferenčných daňových režimov pre nerezidentov je pozorovateľný aj na Slovensku, hoci zatiaľ nejde o dominantnú tendenciu. Pod pojmom daňový raj a medzinárodná daňová optimalizácia si ľudia zvyčajne predstavia Bahamy, Belize či Seychelské ostrovy. Faktom však je, že mnohé medzinárodné daňové štruktúry neobsahujú vzdialené ostrovné štáty. V Európe sa aj vďaka legislatíve EÚ, domácej legislatíve a širokej sieti zmlúv na zamedzenie dvojitého zdanenia predmetných štátov využívajú krajiny ako Švajčiarsko, Monako, Cyprus či Holandsko. Tie sú už slovenským firmám a podnikateľom veľmi známe.

Posledná menovaná krajina, Holandsko, je najznámejšou krajinou vhodnou na zakladanie holdingových spoločností. K jej atraktivite prispieva najmä široká sieť zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, výrazne nižšia zrážková daň na vyplácané dividendy a možnosť oslobodenia dividendových príjmov od zdanenia. Holandsko je tiež všeobecne vnímané ako stabilná členská krajina EÚ a jeho vzdialenosť v praxi znamená i jednoduchšiu dostupnosť pre slovenských podnikateľov.  V novembri 2013 informovala poradenská spoločnosť Bisnode (európsky poskytovateľ ekonomických informácií o spoločnostiach a podnikateľoch), že aj v roku 2013 prišlo k nárastu počtu slovenských firiem s vlastníkom z daňového raja. Za prvé tri kvartály sa počet subjektov zvýšil o 179 na konečných 3823 subjektov, pričom majitelia týchto spoločností investovali do základného kapitálu viac ako 8,5 mld.  EUR. Práve Holandsko je krajinou, kde je z dlhodobého hľadiska najväčší počet slovenských firiem s vlastníkom z daňového raja, ide aktuálne o 1138 firiem. Nárast je možné v najbližšom období pre nestabilnú politickú situáciu a krízu na Cypre ešte očakávať. Nielen to, vzhľadom na všetky okolnosti  a dynamiku obchodných vzťahov môžeme offshore podnikaniu predvídať dlhú životnosť.