Martin Baláž

Index sentimentu nákupných manažérov (PMI) v eurozóne v máji zostal blízko úrovní predchádzajúceho mesiaca a dosiahol 53,9 bodu. Nálada podnikateľov v eurozóne tak bola stále lepšia než v prvom kvartáli, čo naznačuje, že tempo ekonomického rastu by v druhom štvrťroku mohlo mierne zrýchliť, a to z 0,2 % q/q v Q1 na asi 0,5 % q/q.

Podľa predbežného odhadu Štatistického úradu slovenská ekonomika v 1. štvrťroku rástla tempom 2,4% medziročne, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu (1,5 %) výrazné zrýchlenie. Výsledok tak prekonal náš odhad ako aj odhad trhu. Po sezónnom očistení ekonomika rástla tempom 2,0 % r/r.

Spotrebiteľská inflácia v apríli zostala na úrovni predchádzajúceho mesiaca a dosiahla tak hodnotu -0,2 % medziročne. Inflácia tak zaostala za konsenzom trhu ako aj za naším odhadom. V medzimesačnom porovnaní zostali ceny nezmenené. Prekvapenie opäť priniesli najmä ceny potravín, ktoré v prakticky všetkých kategóriách klesali alebo rástli pomalšie než naznačovala sezóna.

Nálada nákupných manažérov v eurozóne sa v apríli podľa predbežných výsledkov indexu PMI opäť zlepšila z 53,0 na 54,0 bodu – čo je najvyššia úroveň za posledné tri roky. K zlepšeniu prispel najmä priemysel, avšak pozitívny vývoj zaznamenal aj sektor služieb. V rámci jednotlivých krajín sa opäť zlepšilo najmä Nemecko, avšak oživenie sentimentu pokračuje aj v krajinách periférie. Naopak, nálada vo Francúzsku sa mierne zhoršila, aleudržala sa nad 50 bodmi. Pozitívnou správou je aj to, že firmy podľa prieskumu po dlhej dobe opäť prijímali nových zamestnancov. Výsledky okrem toho opäť ukázal deflačné riziká - ceny, ktoré si firmy účtujú, aj naďalej klesajú. Podľa predstaviteľov spoločnosti Markit index PMI naznačuje, že ekonomika eurozóny by mala v 2. kvartáli rásť tempom 0,5 % q/ q.

Deficit hospodárenia verejnej správy na Slovensku podľa Eurostatu dosiahol v roku 2013 úroveň 2,8 % HDP a zaznamenal tak zaznamenal oproti roku 2012, kedy dosiahol úroveň 4,5 %, zaznamenal výrazné zlepšenie. Deficit pritom skončil pod hranicou vládneho cieľa (2,9 % HDP) aj napriek tomu, že Eurostat neuznal predaj štátnych ropných rezerv ako rozpočtový príjem. V rámci jednotlivých kategórií dosiahla najväčšiu úsporu ústredná štátna správa, avšak výrazne sa zvýšil aj prebytok hospodárenia samospráv. 

Miera nezamestnanosti na Slovensku v marci opäť klesla, a to z februárových 13,5 % na 13,3 %. Bola tak mierne nižšia než náš odhad  (13,4 %) aj konsenzus trhu (13,5 %). K poklesu prispel mierne nižší prílev nových uchádzačov o zamestnanie pri solídnom tempe umiestňovania na trhu práce. Nezamestnanosť tak pokračuje v trende postupného znižovania, ktorý začal ešte v polovici minulého roka. Pokles nezamestnanosti sme videli aj v sezónne očistených číslach.

Krajiny skupiny PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko) boli ešte donedávna považované trhmi za extrémne rizikové, pričom viaceré z nich museli v dôsledku finančnej krízy byť zachránené prostredníctvom európskych mechanizmov (EFSF, ESM). Ekonomická situácia v eurozóne sa však pomaly zlepšuje. Európska komisia na tento rok očakáva, že všetky krajiny PIIGS zaznamenajú rast HDP, vďaka čomu sa aj ich verejné financie budú zlepšovať. To by postupne malo niektorým krajinám umožniť vystúpiť zo záchranného programu a vrátiť sa späť na finančné trhy.

K poklesu inflácie prispeli najmä ceny potravím, ktorých rast v eurozóne spomalil z 1,5% na 1,0% r/r. Naopak, tempo poklesu cien energií sa v marci zmiernilo z 2,3% na 2,1%. Jadrová inflácia po februárovom raste na 1,0% v marci podľa predbežných čísel opäť klesla, tentoraz na 0,8%

Inflácia v eurozóne zaznamenala podľa predbežného marcového odhadu ďalšie spomalenie, keď klesla z februárových 0,7 % na 0,5 % medziročne. Inflácia sa tak stále viac vzďaľuje od cieľa ECB, ktorý je na úrovni 2 %.

Kvalita života v Európskej únii je najvyššia vo Švédsku. Vyplýva to z rebríčka, ktorý sme zostavili na základe údajov Eurostatu o kvalite života v jednotlivých členských krajinách . Švédi bodovali najmä v kvalite životného prostredia, relatívne vysokej schopnosti zvládať nečakané výdavky zo svojich príjmov a nízkej dlhodobej nezamestnanosti. Na druhom mieste skončilo Luxembursko, ktoré bodovalo najmä svojou ekonomickou silou.