Lawstyle

Deficit v roku 2013 klesol na 2,8% HDP; dlh však aktivoval druhý stupeň dlhovej brzdy

Deficit hospodárenia verejnej správy na Slovensku podľa Eurostatu dosiahol v roku 2013 úroveň 2,8 % HDP a zaznamenal tak zaznamenal oproti roku 2012, kedy dosiahol úroveň 4,5 %, zaznamenal výrazné zlepšenie. Deficit pritom skončil pod hranicou vládneho cieľa (2,9 % HDP) aj napriek tomu, že Eurostat neuznal predaj štátnych ropných rezerv ako rozpočtový príjem. V rámci jednotlivých kategórií dosiahla najväčšiu úsporu ústredná štátna správa, avšak výrazne sa zvýšil aj prebytok hospodárenia samospráv. 

Martin Baláž 24. 04. 2014 2 min.
    Deficit verejných financií Deficit verejných financií http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=684

    K výraznému zlepšeniu deficitov prišlo aj vo väčšine ostatných krajín. Schodok verejných financií krajín eurozóny klesol z 3,7 % HDP v roku 2012 na 3,0 % HDP v roku 2013 a v celej EÚ dosiahol 3,3 % HDP. Z krajín najlepšie hospodárilo Luxembursko, ktoré dosiahlo rozpočtový prebytok 0,1 % HDP. Ekonomický líder eurozóny Nemecko malo minulý rok vyrovnaný rozpočet. Nízke deficity dosiahli aj pobaltské a severské krajiny. Naopak, deficit vyšší než 3% HDP (čo predstavuje Maastrichtské kritérium) malo minulý rok stále 10 krajín. Najhoršie bolo hospodárenie Slovinska, ktorého deficit výrazne vzrástol až na 14,7 % HDP. Zvýšenie deficitu tu bolo však najmä dôsledkom  rekapitalizácie štátom vlastnených bánk. Deficit sa medziročne zvýšil aj v Grécku, kde dosiahol 12,7 % HDP. Deficit v okolí 7 % dosiahli aj dva ďalšie krízou ohrozené štáty – Španielsko a Írsko.

    Kým schodky verejných financií vo väčšine krajín minulý rok klesli, úroveň ich zadlženia stále rástla. V rámci eurozóny za posledný rok verejný dlh vzrástol z 87,1 % na 92,6 % HDP. Najvyšší nárast dlhov zaznamenali opäť krízou ohrozené krajiny. Aktuálne sú najviac zadlženými  Grécko (175 % HDP), Taliansko (133 %), Írsko (123 %), Cyprus (112 %) a Belgicko (102 %). Naopak, najnižší dlh majú Estónsko (10 %), Bulharsko (19 %), Luxembursko (23 %) a Litva (38 %).

    Rast dlhu zaznamenalo aj Slovensko. Dlh verejnej správy sa zvýšil z 52,7 na 55,4 % HDP, čo znamená spustenie ďalšieho stupňa dlhovej brzdy. Vláda by tak mala tento rok viazať 3% z takmer všetkých rozpočtových výdavkov. Priemerný úrok na štátnom dlhu pritom mierne vzrástol z 3,4 % na 3,5 %. 

    Deficit na úrovni 2,8 % HDP je pri neuznaní predaja štátnych ropných rezerv za rozpočtový príjem veľmi dobrým výsledkom. K nižšiemu deficitu zrejme výrazne prispel aj lepší výber daní v minulom roku – ktorý naznačovalo už priebežné plnenie štátneho rozpočtu. Výsledok tak vytvára základ pre vystúpenie Slovenska z procedúry nadmerného deficitu (EDP) a mal by umožniť aj uplatnenie tzv. investičnej výnimky z fiškálneho kompaktu. Vláda však zrejme bude musieť predstaviť Európskej komisii ďalšie opatrenia na zníženie deficitu na nasledujúce roky (nakoľko tá stále predpokladá zhoršenie tzv. štrukturálneho deficitu – t.j. deficitu očisteného o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorázové opatrenia).