Ladislav Záhumenský

Pre potreby výstavby neexistuje v slovenskom právnom poriadku špecifická, pomenovaná zmluva o stavebných prácach alebo o výstavbe v zmysle, v ktorom jedna strana obejdnáva u druhej strany dodanie stavebných prác vedúcich k zhotoveniu stavby. Základ pre zmluvné dojednania, ktorých predmetom je zhotovenie stavby, by tak mala predstavovať zmluva o dielo, upravená v § 631 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), podľa ktorej sa sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Ustanovenia §59a boli do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov, prebraté zo Smernice Rady č. 77/91/EHS, tzv. Druhá smernica, s cieľom obmedziť nadobúdanie fiktívnych hodnôt spoločnosťou od jej zakladateľov alebo spoločníkov.

Pri prijímaní zákona č. 257/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, jeho obhajcovia stále skloňovali najmä potrebu spružniť Zákonník práce, aby mohol flexibilnejšie reagovať na potreby pracovného trhu.

Keď v roku 2007 prijímal zákonodarca v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike generálny zákon č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, asi ani netušil, že niektoré jeho ustanovenia vyvolajú viac otázok ako poskytnú odpovedí.

Čo je to reflexná škoda, v čom je jej podstata a ako sa s ňou vysporiadala judikatúra?!

V obchodných vzťahoch býva bežné, že si strany ako autoritu oprávnenú rozhodovať spory z ich právneho vzťahu zvolia namiesto príslušného súdu arbitráž – teda jedného rozhodcu alebo rozhodcovský súd. Podnikatelia preferujú arbitráž pre rýchlejší a menej formálny postup v konaní, prípadne aj pre nedôveru v štátne súdy.