Rovnako bez legitímneho zdôvodnenia vláda postupovala aj v roku 2012, keď zaviedla „explicitnú“ progresiu zdanenia fyzických osôb. O tom som pred viac ako troma rokmi písal tu. Aj vďaka takýmto politickým rozhodnutiam má dnes zákon o dani z príjmov 71 558 slov. Napríklad po Miklošovej reforme v roku 2004 mal len 32 434 slov. A čím robustnejší je daňový zákon, tým viac času strávi podnikateľ jeho výkladom alebo zaplatí za výklad poradcom. A ak viac slov neslúži primárne k posilneniu právnej istoty, je to neefektívny prvok.
Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k novele zákona o dani z príjmov, ktorá zavádza daň z dividend, je tento krok zaradený do kategórie zmien, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie v rámci konsolidácií verejných financií. Novela ruší zdravotné odvody z dividend, ktoré sú dnes vo výške 14%, pričom maximálny vymeriavací základ je 51 480 EUR. Na prvý pohľad sa tak môže zdať, že štát znižuje daňovo-odvodovú záťaž. To však nie je celkom pravda a to z nasledujúcich dôvodov:
- výška dane z dividend nemá strop a tak podnikateľ, ktorý si chce vyplatiť dividendu vo výške viac ako 102 960 EUR, zaplatí v konečnom dôsledku viac;
- alternatívne spôsoby financovania osobnej spotreby (napr.: pôžičky spoločníkom alebo výber z účtu do pokladne, cestovné náhrady, nadobúdanie vecí osobnej spotreby spoločnosťou a podobne) môžu byť na základe všeobecných daňových princípov reklasifikované na vyplácanie dividend, čo bude mať za následok doplatenie dane a pokutu. Od 1. 1. 2016 sú pokuty v niektorých prípadoch aj násobne vyššie. Menší podnikatelia, ktorí sa doteraz daniam a zdravotnému odvodu z dividend takto vyhýbali tak získajú pod hrozbou sankcií motiváciu platiť do verejných rozpočtov viac; a
- niektoré legitímne optimalizačné nástroje, ktoré bolo možné využiť pri zdravotnom odvode z dividend, už ďalej nebude možné využiť.
Daň zasiahne hlavne stredne veľkých slovenských podnikateľov. V praktickej rovine sa však dotýka aj malých podnikateľov, ktorí doteraz žiadne zdravotné odvody z dividend neplatili.
Úlohou štátu by malo byť vytváranie takého prostredia, vrátane toho legislatívneho, ktoré motivuje podnikateľov nesnažiť sa rôznymi umelými prvkami znižovať si svoju daňovú, prípadne odvodovú povinnosť. Prirodzene tomu štát vie výrazne dopomôcť starostlivým nakladaním s verejnými prostriedkami. Ak však nepomáha dostatočne ani v jednom, celkový výnos dane z príjmov právnických osôb spolu s daňou z dividend môže byť nakoniec paradoxne nižší ako v prípade, ak by sa daň z dividend nezaviedla. Dôvodom môže byť aj vyššia motivácia a viac možností pre podnikateľov na daňovú optimalizáciu alebo nárast šedej ekonomiky.
Koniec koncov, Slovensko už má s podobným, ale opačným scenárom skúsenosti. Zavádzanie rovnej 19% dane z príjmov pre fyzické aj právnické osoby, zrušenie dane z dividend a zjednodušenie zákona o dani z príjmov v roku 2004 bolo spojené aj s kritikou z radov odbornej verejnosti. Tá prognózovala negatívny dopad na daňové príjmy Slovenska. Tieto prognózy sa však našťastie nenaplnili a ako môžeme vidieť na nasledujúcej tabuľke, Slovensko si aj ďalšie roky mohlo užívať zvyšujúce sa výnosy dane z príjmov právnických osôb.
| Výnos dane z príjmov právnických osôb | Rast HDP | |
| 2002 | + 38,07% oproti roku 2001 | 4,7% |
| 2003 | + 9,8% oproti roku 2002 | 5,4% |
| 2004 | - 3,2% oproti roku 2003 | 5,2% |
| 2005 | +41,9% oproti roku 2004 | 6,5% |
| 2006 | +12,33% oproti roku 2005 | 8,3% |
| 2007 | +10,9% oproti roku 2006 | 10,7% |
Zdroj: Ministerstvo financií SR
Je preto dôvodné sa domnievať, že daň z dividend môže mať úplný opačný efekt na príjmy štátneho rozpočtu, čo môže negatívne ovplyvniť nielen verejné financie a atraktivitu Slovenska, ale narušiť aj ten krehký entuziazmus podnikateľov pre dodržiavanie zákona a riadne platenie daní.
