Podľa poradenskej spoločnosti JLL má do roku 2020 celková plocha kancelárskych priestorov v Bratislave narásť na takmer dvojnásobok súčasnej rozlohy. Kriticky významnú časť týchto priestorov majú zapĺňať pobočky zahraničných spoločností. A práve tie sa môžu postupne stať poistkou voči tzv. Detroitskému scenáru, ktorý je už dlhodobo vnímaný ako hrozba slovenskej ekonomiky. A ak aj tieto spoločnosti pridanú hodnotu neprinesú, riziko ich odchodu ďalej na východ pravdepodobne nie je zanedbateľné.
Nárast pridanej hodnoty je závislý od množstva premenných. Podľa prieskumu poradenskej spoločnosti EY z konca roku 2015, až 64% respondentov z relevantnej vzorky považovalo za hlavný determinant ďalšieho rozvoja kvalifikačnú úroveň pracovnej sily. Ľudský potenciál a s tým spojená kvalitatívna úroveň vysokého školstva, respektíve schopnosť prilákať vzdelaných mladých ľudí na Slovensko už síce pôsobí ako klišé, ale očividne ostáva možno najvýznamnejším determinantom zvyšovania pridanej hodnoty v slovenských „skleníkoch“.
V dôsledku veľkej daňovej revolúcie, ktorú predstavuje iniciatíva OECD so skratkou BEPS (base erosion and profit shifting), môže postupne dochádzať k presunu manažérskych úloh z klasických „holdingových“ krajín, ako sú Holandsko alebo Luxembursko, ktoré nezdaňujú kapitálové zisky, do krajín, v ktorých majú tieto spoločnosti relevantnú ekonomickú prítomnosť. A tam napríklad patria aj bratislavské business centrá. Na základe BEPS sa nemusí spoločnosť s marginálnou fyzickou prítomnosťou v nejakej krajine kvalifikovať na získanie daňových benefitov, ktoré táto krajina poskytuje. Ak dnes totiž podiel v slovenskej spoločnosti vlastní napríklad luxemburská materská spoločnosť, pri predaji tohto podielu neplatí v Luxembursku žiadnu daň. V budúcnosti však tento benefit môže byť podmienený existenciou relevantnej ekonomickej činnosti v danej krajine (napríklad relevantný počet zamestnancov, adekvátne priestory a pod.).
Na Slovensku vo všeobecnosti podlieha príjem z predaja podielov v spoločnostiach dani z príjmov. Ak si napríklad založíte s.r.o. a urobíte z nej úspešný start-up, pri následnom predaji Vášho podielu v tejto spoločnosti zaplatíte daň vo výške rozdielu medzi predajnou cenou a výškou základného imania. Zaplatiť 22%, prípadne 21% alebo 19% z 1 000 000 EUR (predpokladaná predajná cena) môže v kontexte toho, že v niektorých okolitých štátov by ste túto daň neplatili, predstavovať celkom náročný test lásky k vlasti. O to viac, ak je dôvodné predpokladať, že sa tieto peniaze použijú na ďalšiu výplatu nadmerného odpočtu DPH.
Motiváciu platiť dane znižuje aj to, že dnes môžete daň z kapitálových ziskov obísť v princípe jednoduchým založením cyperskej holdingovej spoločnosti, pričom takáto schránková spoločnosť ani nemusí vykonávať reálnu ekonomickú činnosť. K tejto téme si pred vyše rokom intenzívne vymieňali názory Renáta Blahová, daňová poradkyňa a Patrik Tkáč, spolumajiteľ skupiny J&T. Bližšie som k tomu písal aj ja tu.
Ak budú zahraničné korporácie v dôsledku implementácie pravidiel BEPS nútené premiestniť svoje materské spoločnosti s manažérskymi funkciami mimo tradičné holdingové krajiny, môže práve otázka zdaňovania kapitálových ziskov hrať najpodstatnejšiu úlohu pri voľbe ich novej cieľovej krajiny. A v tomto ohľade nad nami zatiaľ víťazia Česi, Maďari a sčasti aj Poliaci, ktorí kapitálové zisky (príjem z predaja podielov v dcérskych spoločnostiach) po splnení niektorých podmienok nezdaňujú.
Je škoda pre Slovensko, ak niektoré daňové zmeny sú poháňané viac politickými motívmi ako výsledkom odbornej diskusie. Viem, že otázka oslobodenia kapitálových ziskov od zdanenia bola predmetom rôznych expertných diskusií, ktoré mali mať aspoň nepriamy vplyv na tvorbu legislatívy. Výsledkom však je znovuzavedenie zdaňovania dividend, čo v kontexte súčasných pozitívnych makroekonomických ukazovateľov Slovenska pôsobí ako premárnená príležitosť. O to viac, keď súčasné dianie (vrátane BREXITU) podporuje trend presunu pridanej hodnoty z tradičných krajín ďalej na východ.
