Ako sa môžeme brániť pri vzniku takejto situácie?
Spotrebiteľ má možnosť v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení uskutočniť reklamáciu, resp. namietať u predávajúceho skryté vady predmetu kúpy. Pokiaľ ale k mimosúdnemu doriešeniu veci nedôjde, môže podať žalobu na súd.
Žaloba
Dotknutú zmluvu je možné napadnúť žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Spoločnosť uvádzajúca nepravdivé údaje v zmluve porušuje ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), konkrétne ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) podľa ktorého predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Nekalé obchodné praktiky sú podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané a to aj pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Považuje sa za ňu hlavne klamlivé konania a klamlivé opomenutie konania. Tieto sú vymedzené v ustanovení § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa nasledovne:
- „Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k existencii produktu alebo k povahe produktu, hlavným znakom produktu,...“
Klamlivým opomenutím sa podľa ustanovenia § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Pochopiteľne, pre úspešnosť podanej žaloby bude spotrebiteľ preukazovať, že dodávateľ naplnil konanie definované v zákone o ochrane spotrebiteľa, t.j., že k stočeniu kilometrov došlo pred uzatvorením kúpnej zmluvy. V prípadnom vedenom súdnom konaní bude spotrebiteľ ako žalobca predkladať dôkazy, ktoré je v zmysle novej právnej úpravy kontradiktórneho súdneho konania potrebné predložiť bezodkladne.
Aký postih hrozí spoločnosti, ktorá sa dopustí takéhoto konania?
V tejto oblasti je štátnym orgánom dohľadu Slovenská obchodná inšpekcia. Vo vzťahu k spoločnosti, resp. dodávateľovi začne správne konanie, v ktorom mu môže uložiť pokutu pre spáchanie správneho deliktu. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa môže právnická osoba brániť žalobou v správnom súdnictve. V praxi sa môže právnická osoba brániť tvrdením, že vykonala kontrolu vozidla v databáze spoločnosti, ktorá je najlepšou dostupnou na trhu a to všetko ešte pred uskutočnením prvej ponuky spotrebiteľovi.
Zákon o ochrane spotrebiteľa však obsahuje aj liberačný dôvod v § 24 ods. 2, ktorý platí iba v prípadoch ak vada výrobku spôsobila ujmu na živote alebo zdraví. Týmto dôvodom je preukázanie zo strany právnickej osoby, že vynaložila všetko úsilie, ktoré bolo možné vynaložiť, aby porušeniu svojej povinnosti zabránila.
V obdobnej právnej veci uviedol Najvyšší správní soud ČR, v ktorom zamietol kasačnú sťažnosť právnickej osoby nasledovné:
- „I poslední námitka stěžovatelky týkající se nemožnosti zjistit přesný stav najetých kilometrů je nedůvodná. To jí totiž za vinu kladeno nebylo. Výrokem rozhodnutí jí bylo kladeno za vinu, že uváděla při inzerci údaj 92 tis. km ve spojení s reklamním ujištěním, že si spotřebitel může být jist správností tohoto údaje, ačkoliv v dané době stěžovatelka s jistotou věděla, že je chybný. Pouze v rozhodnutí o odvolání v rámci odůvodnění žalovaná poukázala i na to, že na protokolu o zkušební jízdě a předání vozidla uvedla stěžovatelka u stavu tachometru „možný nesoulad“, ačkoliv měla spotřebitele informovat o zjištěném nesouladu. Tato úvaha tak byla nadbytečná, ačkoliv jí lze jen těžko co vytknout, neboť rozdíl mezi pojmy „možný nesoulad“ a „zjištěný nesoulad“ je zřejmý a není třeba k němu znát skutečný stav ujetých kilometrů.“ (Rozsudok Českého Nejvyššího správního soudu, sp.zn. 9As93/2016 z 19.01.2017)
