Rady
Neuspokojivé plnenie pracovných úloh je jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom spôsobom výpovede. Tento výpovedný dôvod sa v praxi často zamieňa s menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Aby sme sa vyhli riziku neplatnosti výpovede podanej zo strany zamestnávateľa je potrebné oba výpovedné dôvody od seba dôsledne odlišovať, hoci nie je vylúčený v konkrétnom prípade ich súbeh (a v praxi k tomu väčšinou aj dochádza, nakoľko porušovanie pracovnej disciplíny má väčšinou dopad aj na úroveň plnenia pracovných úloh). V tomto príspevku sa však nebudeme venovať rozdielom medzi týmito výpovednými dôvodmi. Ambíciou je detailnejšie venovať sa praktickým úskaliam využitia výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce v situácií, kedy zamestnanec opakovane neuspokojivo plnení pracovné úlohy.
Fyzická osoba, ktorá ako konateľ alebo spoločník má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. novembra 2016 sp. zn. 5 Ndc 10/2016). Hoci sa nezdá tento záver Najvyššieho súdu SR nijako zvlášť prekvapivý a asi by sme ho očakávali, zaujímavá je pre nás použitá argumentačná línia.
Zmluva o dielo predstavuje v podnikateľskom prostredí jeden z najčastejšie využívaných zmluvných typov. O jej rozšírenosti svedčí aj fakt, že v praxi sa môžeme stretnúť s jej využitím aj pre prípady, ktoré z hľadiska obsahu nie úplne zodpovedajú tomuto zmluvnému typu, ale to už je iný príbeh.
Inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov sme sa na týchto stránkach už venovali niekoľkrát, pričom vždy sme sa zamerali na vybraný aspekt aplikácie tohto veriteľského ochranného mechanizmu. Dnes by sme si chceli priblížiť pojem „dlžníka“ pre účely uplatnenia odporovacieho práva, a to v kontexte jedného rozsudku Najvyššieho súdu ČR.
Ktoré peňažné dávky od štátu môžete ako rodič poberať súčasne a ktoré nie? Pripravili sme pre vás príklady niektorých situácií.
Inštitút zádržného je dobrým príkladom toho, ako si stavebná prax vytvorila pre svoje potreby zabezpečovací mechanizmus realizácie práv a povinností medzi objednávateľom diela a jeho zhotoviteľom. Totiž v Obchodnom zákonníku, ani v Občianskom zákonníku nenájdeme žiadnu zmienku o tom, čo zádržné predstavuje, prípadne čo má byť jeho účelom. Ide teda o neupravený (mohli by sme povedať tiež inominátny) inštitút, ktorý v našich končinách vzišiel z potrieb stavebnej praxe. Keďže nemá legislatívne zakotvenie, jeho podoba sa v stavebnej praxi postupne kreovala. Dnes už môžeme hovoriť, že existuje v určitej ustálenej podobe s typickými znakmi, ktoré si v tomto príspevku priblížime.
Mnoho obyvateľov nevie, že si hocikto môže vyžiadať informáciu o ich mieste pobytu. Mnohí zas nevedia, že takéto poskytovanie údajov o ich mieste pobytu je možné zakázať osobitným vyhlásením. Ako na to?
S vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu spája zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácií“) nastúpenie niekoľkých právnych účinkov. Tento právny predpis však nie je jediným, v ktorom účinky vyhlásenia konkurzu nájdeme, resp. jeho úprava nie je vo vzťahu ku konkurzom vyvolaným účinkom kompletná.
Jedným z prostriedkov ochrany veriteľa proti právnym úkonom dlžníka uskutočneným v úmysle ukrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky je inštitút odporovateľnosti. Jeho úspešné uplatnenie veriteľom predpokladá splnenie určitých predpokladov a podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ktoré vyplývajú z § 42a Občianskeho zákonníka.
Ktoré peňažné dávky od štátu môžete ako rodič poberať súčasne a ktoré nie? Pripravili sme pre vás príklady niektorých situácií (aktualizované k 1.1.2019).